Aksa nad tým celým zamyslíme, čo podľa Vás prináša manželstvo a registrovanépartnerstvo do vzťahu, a aký je ich prínos pre spoločnosť? Podľa mňa,primárne ide o stmelenie roztrúseného majetku a kapitálu, ktorý partneriprinesú do vzťahu, alebo spoločne nahonobia počas súžitia, do jedného celku,aby si zabezpečili pozitívnu mikroklímu (nielen ekonomickú) vo vzťahu, pretoženie je nič horšie, ako vedomie, že zajtra môže byť všetko úplne inak, a mysa budeme musieť cez lakte biť za vlastný majetok. Nikto by sa predsa nehrnuls radosťou do obhajovania svojho práva na partnerov majetok. Zvlášť ak to stojí mnoho nervov, času a peňazí.A čo je najdôležitejšie, manželstvo ako aj registrované partnerstvo dávapartnerom istý pocit bezpečia, neohrozenia z nečakaného rozpadu vzťahu,a následnej straty majetku, určitého zabezpečenia či životnéhoštandardu, pretože, čo si budeme nahovárať, láska nie je všetko, a keďvyprchá, je to rovnaké ako pri osviežovačoch vzduchu – pekný obal, ale prázdnejadro. Nehovoriac už o ľudských nešťastiach, ktoré rodina nebohého šikovnevyužije a bezpapierového partnera/rku šikovne vyšachuje z hry.A z ničoho sa ani svätý nenaje.
Prespoločnosť je zase status manželstva skvelou devízou, ktorou si zabezpečilaporiadok, predchádza sa cezeň ľudským nešťastiam (výnimky potvrdzujú pravidlo),anarchii vo vzťahoch a v globáli aj v celej spoločnosti, lebokeď sú spokojní jednotlivci je spokojný aj štát. To, že tento status nepožívarovnako aj registrované partnerstvo vychádza už z iného, a to, žespoločnosť nebola a ešte stále nie je (česť výnimkám) pripravená prijaťspolužitie dvoch osôb rovnakého pohlavia na rovnakých základoch, ako tomu jepri spolužití muža a ženy. Rečio citoch, láske, rodine sú tu podľa mňa druhoradé, pretože tento symbolspolužitia nevychádza z funkcie manželstva alebo registrovanéhopartnerstva, ale naopak, na jeho základe, v mene tohto pocitu sa partnerirozhodujú či vstúpia do manželstva alebo registrovaného partnerstva. Je torozhodnutie, ktoré zaväzuje, a to si musia uvedomiť ešte pred tým, ako sarozhodnú spoločne žiť aj „na papieri.“ Manželstvo ani registrovanépartnerstvo nedá nikomu lásku, pocit rodiny. Je jasné, že papierovo možnospojiť akúkoľvek právne spôsobilú dospelú ženu, s akýmkoľvek právnespôsobilým dospelým mužom, ak nie sú v pokrvnom vzťahu (u nás zatiaľ lenmuž a žena). Dostaneme však len papierovú rodinu. Ale to čo rodinu robískutočnou rodinou, s jej neodmysliteľnou aurou ľudskosti a tepla domova,to nedokáže priniesť žiaden papier, to musia vložiť ľudia. Spoločnosť dokážesvojimi pákami zabezpečiť relatívne objektívnu pohodu vo vzťahoch (lebo máz toho prospech, keby nemala vyprdne sa na to), čo nevie, je docieliťsubjektívny pocit zabezpečenia.
Manželstvoaj registrované partnerstvo sú len bonusovým levelom s určitými právami apovinnosťami, ktorý spoločnosť ponúka partnerom na zjednodušenie ich spoločnéhoživota (u nás zatiaľ len v manželskom kole). Ide len o peniaze, vždyto tak bolo, vždy to tak bude. Reči o vznešenej dôležitosti manželstva akopevnej pôdy pre rodinu, základnej bunky spoločnosti, o narúšaní stabilitytejto pôdy cez zavádzanie inštitútu registrovaného partnerstva, sú podľa mňalen „zbytočnou vodou na rozpálený olej“.
Vieme,že ľudia sa báli, boja a budú sa báť inakosti. Majú to v génoch.Niektorí tento strach dokážu prekonať a prijímajú farebnosť, iní ostávajúžiť vo svojom čiernobielom svete. A tu je tento problém. Pomerv silách farebných a čiernobielych. Obidve družstvá vedia, žemanželstvo je kóšer, je to akási pevná nemenná inštancia, niečo známe čoho sanetreba báť. Manželstvo bolo vždy vykresľované kladne, tak prečo sa ho obávať.Naproti tomu spolužitie osôb rovnakého pohlavia bolo stáročiami vykresľovanés pachuťou odlišnosti, chlipnosti, bohorúhačstva (až na niektoréhistorické výnimky). Iné je zlé. A zatiaľje tu viac tých čiernobielych, ktorí veria starým zaužívaným pseudopravdám.
Nieje to tak dávno, čo sa túžba milovať a byť milovaný osobou rovnakého pohlavia, považovala za chorobua liečila sa. Našťastie tieto stredoveké chmáry sú už za nami. Ich stopyale badať aj dnes všade okolo nás v zakorenenom strachu a odporuz takýchto párov. Je to však hlúpe a nezmyselné. Koľkí z Vás, čočítate tento článok, poznáte nejakého gaya alebo lesbičku? Je vari dôvod sa ichbáť, mať z nich odpor? Sú to ľudia ako všetci ostatní, so svojimi túžbami,radosťami a starosťami, ktorí sa ale narodili s tým, že budú milovaťpohlavne sebe rovných.
Registrovanépartnerstvo, táto „skazená“ sestra manželstva, má ťažkú úlohu osvety,presvedčiť ľudí o tom, aby sa nebáli registrovaných zväzkov, aby nemaliodpor z takýchto vzťahov. Nikto jej na jej ťažkej púti nekladie kvetinovélupene pod nohy, skôr naopak, musí sa parádne predierať cez polená nástrah,ktoré jej podhadzujú. A prečo? Veď registrované partnerstvo je rovnaké akomanželstvo. Dvaja ľudia si chcú uľahčiť život. Prečo im má spoločnosť klásťnerozumne prekážky?
Ponúkamďalšiu otázku na zamyslenie. Vstupovali by partneri do stavu manželského aleboregistrovaného partnerstva aj vtedy, keby im spoločnosť cezeň nezjednodušovalaich spoločný partnerský život? Podľa mňa nie, ostali by žiť takpovediac„nadivoko“? A, ak odporcovia registrovaných partnerstiev hovoria o tom, žecelé spolužitie dvoch osôb rovnakého pohlavia sa dá pomocou paragrafov právnepodchytiť a zabezpečiť partnerov pred predvídateľnými problémami (nepredvídanénie je asi prípustné), má vôbec inštitút manželstva zmysel? Veď analogicky sadá podchytiť aj partnerstvo muža a ženy. Tak prečo takýto očividný prejavzvýhodňovania, diskriminácie? Smevari natoľko malomyseľní, že sa nedokážeme preniesť cez naše subjektívnehodnotenia, a objektívne sa pozrieť pravde do očí, že na registrovanompartnerstve nie je o nič viac chlipnosti a nemravnosti ako namanželstve? Ak sa na tento problémbudeme stále pozerať cez závoj nášho libida, tak vždy budeme nútení niečo,niekoho diskriminovať, lebo tento svet nie je čiernobiely.
Manželstvoa registrované partnerstvo sú si rovné cez tú základnú bunku ľudskéhovzťahu, ktorou je túžba s niekým zdieľať spoločný život.
Spoločnosťtúto túžbu využila a rozhodla sa ľuďom pomáhať túto ich túžbu rozvíjať.Avšak len cez manželstvo. Pretože spoločnosť tvoria ľudia, tí ľudia so svojimiobavami z iného, neznámeho, nového, preto bol inštitút registrovanéhopartnerstva, ako protipól k manželstvu, pochovaný hlboko pod hŕbounezmyselných traktátov o chorobnom homosexuálnom pude.
V súčasnostimá spoločnosť voči svojim menšinovým jednotlivcom veľký rest. Už nie je dôvodnezmyselne lipnúť na starých pseudopravdách a kostnato sa ich držať. Jenačase registrované partnerstvo zaviesť do praxe ako alternatíva k manželstvu.
Samozrejme,že budú problémy pri jeho aplikácii, ale tie sa vyriešia rovnako, ako tomu boloaj pri manželstve. Predsa len, keby ľudia prijali páry osôb rovnakého pohlaviauž v čase, keď si začali uvedomovať dôležitosť partnerského spolužitia,nemuseli by sme teraz riešiť túto otázku. Ale od toho sme ľudia, aby sme siveci komplikovali.
