Vzala som si igelitku, peniaze a mohlo sa ísť. Nákup som spravila a peňaženku som si dala do tej igelitovej tašky. Po návrate do baru, som dala kamarátke tašku a ja som medzi tým išla na záchod a cestou som sa ešte porozprávala s kamarátom. Keď som sa vrátila ku triede zabudla som, že peňaženku som dala do tašky. Spomenula som si na ňu až o 21:00, keď sme sa presúvali do druhého baru.
Prvé pocity, ktoré na mňa prišli, keď som zistila, že nemám peňaženku, bolo zúfalstvo, beznádej a smútok. Nevedla som čo robiť, slzy sa mi valili dole lícami. Prvá vec či mi napadla bolo, že mám zatelefonovať jednej mojej kamarátke. Tak som to aj hneď vykonala a ona do pár minút bola pri mne. Vysvetlila som, čo sa stalo a vrátili sme sa do baru, kde sme ju už bohužial nenašli. Taktiež sme prehľadali smetné koše a v jednom z nich sme našli našu igelitku. Len čo som ju uvidela, mala som pocit nádeje, že nie je všetko stratené. No len čo som ju otvorila a zistila, že tam nie je, opäť nastal pocit zúfalstva. Mala som chuť kričať, niekoho zbiť, ale moja kamarátka stála stále pri mne a ukľudňovala ma.
Neostalo mi už nič iné, len zavolať policajtov. Vtedy som nebola schopná telefonovať a tak ma kamarátka opäť podržala a zatelefonovala ona. Na policajtov sme čakali pol hodinu a z mojich úst vyšli toľko nadávok, koľko som za celý život nevyslovila. Keď policajti prišli, vzali mňa aj moju kamarátku na políciu. Tam som ohlásila krádež, zrušila občianku a poslali ma domov. Bolo ešte len pred 23 a ja som bojovala sama so sebou. Na jednej strane som sa chcela ísť ďalej baviť s mojimi spolužiakmi, ale moje svedomie mi to už ndovolilo. Nemohla som na to len tak zabudnúť a tváriť sa, že sa nič nestalo. Preto svedomitosť vo mne vyhrala a ja som išla domov.
Noc bola zničená a pri tom to mal byť krásny zážitok na celý život. Ale poviem vám, bude to zážitok. Do 21 to bude nádherný zážitok, lebo som sa vážne skvele zabavila a po 21 to bude zážitok, ktorý mi prinesie ponaučenie na celý život. Pochopila som, že aj keď som si na veci dávala stále pozor, bolo to málo. Taktiež som sa naučila, že už nemôžem byť tak roztržitá ako kedysi.
Veľa ľudí tvrdí, že len blbec sa učí z vlastných chýb, ale ja si myslím že práve z vlastných chýb sa poučíme najviac. 5 ľudia okolo nás môžu spraviť tú istú chybu, a my sa z nej predsa nepoučíme toľko, ako keď tu chybu spravíme my. Ja som sa zo včerajška veľmi poučila a už teraz viem, že si budem dávať na svoje veci oveľa väčší pozor. Veď všetko zlé, je predsa len na niečo dobré...
