Ministerstvo nepripravilo metodiku, chýba nám usmernenie, vyhláška, novela zákona. To sú niektoré z najčastejších výhrad voči ministerstvu životného prostredia, ktoré veľa rokov počúvam od odpadárov.
Jeden z množstva príkladov. Ak chcete prevádzkovať mobilné zariadenie na drvenie stavebného odpadu a zhodnocovať ho len do objemu 50 000 t/rok, tak by ste podľa zákona o EIA nemuseli ísť ani do zisťovacieho konania, ani do povinného hodnotenia EIA.
Aj napriek tomu však musíte ísť do povinného hodnotenia, tzv. „veľkej EIA”. Taká je totiž prax úradov aj ministerstva. Prečo? Lebo mobilné zariadenie má v dokumentácii uvedenú maximálnu ročnú kapacitu viac než 100 000 t/rok.
Vy síce potrebujete zhodnotiť len pár stoviek či tisícov ton stavebného odpadu, ale aj tak musíte ísť do veľkej EIA, teda do finančne aj časovo veľmi nákladného procesu.
A čo na to ministerstvo? Ako veľakrát: nemá metodiku.
„V súčasnosti neexistuje metodika pre výpočet ročného množstva zhodnocovaného odpadu mobilným zariadením. Pre zaradenie navrhovanej činnosti podľa zákona sa preto vychádza z fondu pracovného času.”
Opäť raz jedno poleno pod nohami tých, ktorí chcú dodržiavať environmentálnu legislatívu.
Toto je, žiaľ, tradičný problém ministerstva: produkuje veľa PR aktivít pre verejnosť, ale vnútorný výkon moci často žalostne zlyháva.
Kvalitná enviropolitika nemôže spočívať v tlačovkách, na ktorých sa ministerstvo neustále chváli rozdávaním cudzích peňazí.
Reforma environmentálnej politiky musí začať tým, že ministerstvo bude dodávať kvalitný a rýchly servis pre všetkých, ktorých sa týka plnenie envirolegislatívy.
(Článok je 3. dielom mojich príspevkov, v ktorých sa venujem tomu, ako zlepšiť environmentálnu politiku na Slovensku. Všetky nájdete v mojom súhrnnom texte na LinkedIn: https://bit.ly/42lA4CC).
