Strategickým záujmom Slovenska a celej EÚ je zbaviť sa energetickej závislosti na Rusku. Hľadajme nové trasy pre ropu a plynu, nepúšťajme Kremeľ ku kľúčovej infraštruktúre.
Hovorí sa o tom prinajmenšom od plynovej krízy v roku 2009, ešte intenzívnejšie od Putinovej agresie voči Ukrajine v roku 2014 a počítajú s tým aj strategické dokumenty štátu.
Energetické zdroje Slovenska treba ešte viac diverzifikovať.
Invázia Ruska na Ukrajinu túto urgentnú potrebu pripomína opäť. Riešenia sa však nedajú zrealizovať zo dňa na deň.
Pri všetkých ďalších rozhodnutiach v energetickej politike však treba mať na zreteli, že dodávatelia energetických zdrojov z Ruska - akokoľvek spoľahlivým partnerom môžu byť (čo však nie sú) - sú v područí agresora. Rusko pod vedením Vladimira Putina nie je spoľahlivý dodávateľ. Putin aj v čase, kedy neposiela svojich vojakov do tankov anektovať ďalšie územia, využíva (ne)dodávku energií ako účinnú zbraň.
Diverzifikácia zdrojov by sa mala týkať všetkých odvetví energetiky: príspevkom k nej bude rozvoj obnoviteľnej energie, ako aj hľadanie nových ciest pre dodávky ropy, plynu a jadrového paliva.
V neposlednom rade môže strategickú energetickú bezpečnosť posilniť tiež to, že rozsiahle investujeme do zvyšovania energetickej efektívnosti. Teda do zatepľovania a celkovej obnovy budov a technológii na vykurovanie. Tým sa dosiahne zníženie celkovej energetickej spotreby.
Obnoviteľné zdroje sú lokálne zdroje
Najdiskutovanejšou výhodou obnoviteľných zdrojov energie (OZE), hoci v niektorých prípadoch spochybniteľnou, je ich prínos z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov.
Najmä s ohľadom na tento cieľ Slovensko za poslednú dekádu podporilo výrobu elektriny z OZE len prostredníctvom tzv. doplatkov sumou viac ako štyri miliardy eur a využitie OZE v elektroenergetike patrí aj medzi priority slovenského Plánu obnovy.
Výhodou väčšiny OZE v porovnaní s fosílnymi zdrojmi energie je však aj lokálny charakter ich produkcie. Aj v tomto prípade možno namietať, že zariadenia na produkciu elektriny, napríklad fotovoltické panely, alebo suroviny potrebné na ich výrobu, EÚ musí dovážať. Napríklad z Číny. Aj to je potenciálne bezpečnostné riziko.
Náš energetický mix OZE by preto mal byť čo najviac diverzifikovaný a investorom by nemali byť kladené bariéry pri rozvoji tohto odvetvia.
Technológie OZE za uplynulé desaťročia významne zlacneli. Trh, ktorý nebude zahataný prekážkami, túto príležitosť dokáže využiť.
Hľadajme nové trasy pre ropu a plyn
Ešte urgentnejšou potrebou ako posun energetického mixu k smerom OZE je získanie nových dodávateľov ropy a zemného plynu. Výnosy z predaja týchto surovín umožňujú Kremľu financovať vojnové besnenie, ale aj hybridné operácie, ktoré destabilizujú demokratické spoločnosti Západu, vrátane tej našej.
Avšak tak ako sme my závislí na rope a plyne z Ruska, tak je ruská surovinová ekonomika – neschopná exportovať prakticky nič iné než primárne suroviny a zbrane – závislá na našich príjmoch. Obráťme tento nástroj proti Kremľu a odstrihnime ho od príjmov.
Prioritou energetickej politiky Slovenska i celej EÚ musí byť, aby sme čo najskôr znížili nákupy energetických surovín z Ruska a začať koordinovať spoluprácu s obrannými spojencami, ktorí sú zároveň bohatými dodávateľmi energetických zdrojov: s Spojenými štátmi, Kanadou, či Austráliou.
Slovensko by v najbližších mesiacoch malo získať prístup ku globálnemu trhu s LNG vďaka novému plynovodnému prepojeniu s Poľskom.
Tento príspevok k energetickej bezpečnosti Slovenska síce nebude veľký, ale ukazuje, že možnosti existujú. Želané smerovanie energetickej politiky v najbližších rokoch je jasné.
Nepúšťajme Rusov k jadru
Nemenej dôležitou oblasťou je jadrová energetika, ktorá k našej energetickej bezpečnosti dokáže prispieť obrovským množstvom stabilnej a bezemisnej energie.
Atómové elektrárne na Slovensku, ako aj vo viacerých ďalších krajinách najmä východnej časti EÚ, nakupujú jadrové palivo z Ruska. Pragmatické a zodpovedné rozhodnutia sa nedajú ušiť horúcou ihlou, za preskúmanie však rozhodne stojí, či tieto dodávky možno nahradiť jadrovým palivom z iných krajín.
Rusko by zároveň nemalo dostať prístup k novým jadrovým projektom. Vlaňajšie rozhodnutie českej vlády vylúčiť z tendra o novú jadrovú elektráreň v Dukovanoch ruskú štátnu spoločnosť Rosatom nasledovalo po zisteniach o zapojení Ruska do výbuchu skladu vo Vrbeticiach v roku 2014. V novom kontexte, ktorý priniesla Putinova agresia voči Ukrajine, sa toto rozhodnutie javí aj v roku 2022 ako rozumné.
Vlaňajšou novelizáciou atómového zákona sme nechali otvorené dvere pre výstavbu nového jadrového zdroja aj na Slovensku. Ak táto otázka bude jedného dňa na stole, rozhodnutie českej vlády pre nás môže byť príkladom.
Rusko po rozpade impéria zla na prelome 80. a 90. rokov dostalo príležitosť ukázať, že bude vedieť byť pre Západ stabilným partnerom. Túto príležitosť premeškalo. Je čas urobiť kroky k definitívnemu odpútaniu sa od tohto obchodného partnera.
Radovan Kazda
Podkladová a autorská spolupráca: Radovan Potočár
