Rozpútanie vojny na Ukrajine zo strany Kremľa opätovne otvorilo otázku energetickej bezpečnosti v Európe a toho, ako sa odpútať od závislosti na ruskom plyne.
Dôležitou súčasťou skladačky môže byť podľa analytikov z Columbia Climate School práve jadrová energia.
Tá predstavuje približne 25 % podiel na produkcii elektrickej energie v EÚ. Lídrom je Francúzsko, ktoré produkuje viac než polovicu zo všetkej nukleárnej energie, ktorá sa vyrobí v EÚ, a pokrýva ňou 67 % svojej spotreby. Slovensko je na druhom mieste: jadrom pokrývame až 54 % svojho dopytu po elektrine.
Žiaľ, očakáva sa, že v tomto roku klesne výroba z jadra približne o 90 TWh a o ďalších 20 TWh v budúcom roku.
Dôvodom je pokles jadrovej produkcie vo Francúzsku, ale aj protijadrová politika Nemecka, ktoré koncom roka vyradilo približne 4 GW zo svojej 9,5 GW jadrovej kapacity v dôsledku rozhodnutia prijatého po havárii vo Fukušime. Zvyšok má byť vyradený z prevádzky do konca tohto roka. Spustenie jadrových elektrární v ďalších európskych krajinách tento pokles vyváži len čiastočne.
Čo robiť?
Pri pohľade na znižovanie jadrovej produkcie sa teda dá očakávať, že narastie spotreba zemného plynu. Ako však riešiť túto dilemu tvárou v tvár ukrajinskej kríze a snahe Únie o zníženie energetickej závislosti na Rusku?
Podľa analytikov z Columbia Climate School treba splniť tri podmienky.
1. V prvom rade by Nemecko malo odložiť proces vyraďovania svojej jadrovej flotily. Podľa analytikov ešte stále existuje čas na zvrátenie tohto procesu.
Dôležité je, aby rozhodnutie padlo čo najskôr. Tento krok by síce nemal vplyv na situáciu počas tejto zimy, ale ovplyvní situáciu počas budúcoročnej zimy a v roku 2023 pridá takmer 50 TWh.
2. Ďalším krokom je reštartovanie nedávno vyradenej 4 GW jadrovej kapacity v Nemecku.
Tu môže krajina naraziť na väčšie výzvy z technického aj ekonomického hľadiska, ako aj na miestnu opozíciu. Podľa analytikov je postupom času náročné opätovne uviesť do prevádzky takéto elektrárne, keďže potrebujú jednak pracovnú silu, ale aj palivo, ktoré je potrebné objednať v dostatočnom predstihu špeciálne pre každý reaktor.
Takýto proces by však mohol pridať ďalších 30 TWh do roku 2023. Koľko elektrickej energie by to bolo v tomto roku, to závisí od rýchlosti procesu.
Mimochodom, podobný postoj k jadru, aký zastávalo Nemecko, malo aj Belgicko, ktoré chcelo do roku 2025 vyradiť všetku svoju komerčnú jadrovú kapacitu. V reakcii na rozpútanie vojny na Ukrajine sa však rozhodlo, že jadrovú energiu bude využívať o desať rokov dlhšie, ako plánovalo.
3. Zásadný vplyv však bude mať vývoj jadrovej energetiky vo Francúzsku.
Ak sa krajine podarí rýchlo zvýšiť produkciu na úroveň minulého roku, mohlo by to viesť k pridaniu ďalších 10 TWh v roku 2022 a až 50 TWh v budúcom roku.
Ak sa splnia tieto tri podmienky, podľa analytikov by mohla európska produkcia energie z jadra dosiahnuť v tomto roku takmer 660 TWh a v roku 2023 až 760 TWh v porovnaní so 735 TWh v roku 2021.
Samozrejme, že jadro samo o sebe problém energetickej závislosti na Rusku nevyrieši. Dôležité je tiež podporovať širšiu diverzifikáciu zdrojov, energetickú efektívnosť, lokálne a obnoviteľné zdroje energie a elektrifikáciu.
V snahe odpútať sa od energetickej závislosti od Ruska sa však jadro ponúka ako dôležitá a ekologická časť riešenia.
Radovan Kazda
Podkladová spolupráca: Diana Motúzová
