Čína v súčasnosti dodáva asi tri štvrtiny svetovej výroby solárnych panelov. Za ostatných 15 rokov sa podiel výroby elektriny zo Slnka zvýšil z takmer nulového podielu na čoskoro 3,5 %.
Odvrátenou stranou mince je však environmentálna „čistota“ takto vyrábaných solárnych panelov.
V prípade Číny existuje totiž dôvod na vážne znepokojenie, že svet závislý od dodávok solárnych panelov z Číny bude veľkým globálnym znečisťovateľom.
To by mohlo dokonca prevážiť nad pozitívami znižovania emisií skleníkových plynov.
Majú konkurenčnú výhodu
Pri výrobe solárnych panelov v Číne vzniká približne dvakrát toľko oxidu uhličitého ako pri výrobe v Európe, cituje Wall Street Journal profesora Fengqi You z Cornell University.
Krajina je totiž najväčším producentom a zároveň spotrebiteľom uhlia na svete a najväčším spotrebiteľom elektrickej energie z uhlia.
Hoci sa podiel elektriny vyrobenej z uhlia v Číne postupne znižuje, tak v roku 2019 predstavovalo takmer 60 % podiel v energetickom mixe Číny, pričom až 85 % energie krajiny pochádzalo z fosílnych palív.
Nízkonákladová uhoľná energia v Číne poskytovala výrobcom solárnych panelov v krajine veľa rokov konkurenčnú výhodu a bola jedným z faktorov, ktorý im umožnil ovládnuť globálny trh.
Čísla hovoria jasne: podiel Číny na globálnej produkcii polykryštalického kremíka narástol z 50 % v roku 2017 na takmer 75 % v roku 2020.
Čínske úrady postavili sériu uhoľných elektrární v menej obývaných oblastiach, ako je napríklad Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang a autonómna oblasť Vnútorné Mongolsko, s cieľom podporiť výrobu polykryštalického kremíka a iné energeticky náročné odvetvia.
Analytik Johannes Bernreuter vysvetľuje, že továrne na výrobu polykryštalického kremíka využívajú procesy, ktoré spotrebúvajú veľké množstvo elektriny na rafináciu kremíka, čo znamená, že prístup k lacnejšej elektrine poskytuje nákladovú výhodu.
Elektrina predstavuje asi 40 % prevádzkových nákladov a Sin-ťiang má jednu z najlacnejších energií v Číne vďaka množstvu uhlia. Závislosť regiónu od najšpinavšieho fosílneho paliva tiež znamená, že v procese výroby solárnych panelov vznikajú emisie uhlíka.
Výskum z Argonne National Laboratory amerického ministerstva energetiky odhalil, že solárne panely vyrobené v Číne majú počas výroby dvakrát vyššiu celkovú uhlíkovú stopu než tie, ktoré sú vyrobené v Európe.
Porušovanie ľudských práv
Ďalší veľký problém spôsobujú vážne podozrenia, že niektorí čínski výrobcovia solárnych panelov využívajú nútenú prácu utláčanej ujgurskej menšiny v autonómnej oblasti Sin-ťiang.
Tieto zistenia viedli USA k tomu, že najskôr zakázali dovážať polykryštalický kremík zo Sin-ťiangu, ktorý sa používa v paneloch, a neskôr aj všetky výrobky vyrobené v tejto oblasti.
Koncom decembra totiž prezident Biden podpísal zákon o prevencii proti nútenej práci Ujgurov, teda návrh zákona, ktorý zakazuje dovoz z čínskeho regiónu Sin-ťiang, pokiaľ dovozca nedokáže, že nebol vyrobený s využitím nútenej práce.
Najnovší prieskum verejnej mienky pritom odhalil, že väčšina obyvateľov USA je znepokojená nútenou prácou v čínskom priemysle solárnych panelov.
Respondenti prieskumu vyjadrovali podporu domácej výrobe solárnych panelov a vyhýbaniu sa importu solárnych panelov z Číny, ktoré sú produktmi nútenej práce. Až 83 % respondentov si myslí, že by americkí zákonodarcovia mali zabezpečiť, aby sa peniaze daňových poplatníkov nepoužívali na nákup takýchto solárnych panelov z Číny.
Okrem toho až 80 % respondentov súhlasilo s tým, že by sa Spojené štáty mali spoliehať na solárne panely vyrábané doma, a to metódami, ktoré produkujú nižšie emisie uhlíka ako továrne v Číne, z ktorých mnohé sú poháňané uhlím.
Lacné zdroje. Za akú cenu?
Na tieto problémy poukazoval už vlani aj environmentálny analytik a autor Michael Shellenberger.
Podľa neho totiž Čína dosiahla nízku cenu solárnych panelov neférovými prostriedkami, a to predovšetkým lacným uhlím, obrovskými vládnymi dotáciami na solárne panely umožňujúcimi dumping na zahraničných trhoch a využívaním nútenej práce v krutých podmienkach.
Výskum Helena Kennedy Centre for International Justice odhalil, že Čína umiestnila milióny Ujgurov a kazašských občanov z Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang do takzvaných „programov pracovných transferov“.
Oficiálna správa čínskej vlády zverejnená v novembri 2020 dokumentuje „umiestnenie“ 2,6 milióna menšinových občanov na prácu na farmách a továrňach v rámci Ujgurského regiónu a v celej krajine prostredníctvom týchto štátom sponzorovaných iniciatív.
Vláda tvrdí, že tieto programy sú v súlade s právnymi predpismi Číny a že pracovníci sú zapojení dobrovoľne do koordinovaného vládou podporovaného úsilia o zmiernenie chudoby.
Avšak dôkazy, ktoré autori správy čerpali z vládnych aj korporátnych zdrojov, odhaľujú, že presuny pracovnej sily sa v Ujgurskom regióne uskutočňujú v prostredí bezprecedentného nátlaku, pod neustálou hrozbou prevýchovy a internácie.
Mnohí domorodí pracovníci nie sú schopní odmietnuť alebo odísť z týchto pracovných miest, a preto sa podľa autorov tieto programy rovnajú násilnému presunu obyvateľstva a zotročovaniu.
Ako príklad si môžeme zobrať Hoshine, najväčšieho výrobcu metalurgického kremíka na svete, teda primárneho materiálu, ktorý sa predáva výrobcom polykryštalického kremíka.
V továrni v Hoshine sa nachádzajú dve zariadenia, ktoré boli Austrálskym inštitútom strategickej politiky identifikované ako záchytné strediská na „prevýchovu“ Ujgurov. Podľa správy nie je jasné, či robotníci z továrne prichádzajú priamo zo záchytných stredísk.
Ďalšie zistenia tiež odhalili, že robotníci v závode Hoshine v Sin-ťiangu sú platení za manuálne drvenie kremíka vo výške 42 čínskych jüanov (približne 5,80 eur) za tonu.
Dotačný tlak
Čínska vláda však podporuje továrne na solárne panely aj inými spôsobmi. Podľa Shellenbergera hrá významnú rolu aj dumping.
Čína totiž dlhé roky predávala solárne panely na amerických a európskych trhoch za menšie sumy, než boli náklady na ich výrobu a prepravu. Vlády USA aj EÚ v rokoch 2012 a 2013 potvrdili, že čínska vláda dotuje dumping solárnych panelov.
Peking takisto dlhé roky tlačil na štátne banky, aby výrobcom solárnych panelov poskytli pôžičky vo výške najmenej 18 miliárd USD za nízke úrokové sadzby a povzbudzoval miestne vlády, aby ich dotovali lacnou pôdou.
Americkí výrobcovia solárnych panelov tak podľa Shellenbergera boli nútení ukončiť svoju činnosť, pretože aj keď solárna energia dostáva výrazne vyššie dotácie ako veterná energia, fosílne palivá a jadrová energia, stále nedokázali konkurovať dotovaným firmám v Číne.
Dôvod, prečo Čína musela vyrábať solárne panely vďaka uhliu, veľkým dotáciám a nútenej práci, spočíval podľa Shellenbergera v tom, že zníženie nákladov nebolo možné dosiahnuť zvýšením efektívnosti.
Konaj lokálne
Európska únia vysokým tempom zvyšuje podiel výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, no v prípade slnečnej energie tak dokáže najmä vďaka komponentom, ktoré sa vyrábajú v krajinách, ktoré využívajú neférové výhody.
Snaha myslieť ekologicky globálne nemusí mať v ochrane životného prostredia vždy očakávaný výsledok.
V tomto prípade sa zdá, že vedie k lokálne pochybným výsledkom s globálne neúnosnou, a nielen environmentálnou, záťažou.
Radovan Kazda
Novinky môžete odoberať aj cez moju FB stránku: https://www.facebook.com/kazdaradovan
Autorská spolupráca: Diana Motúzová
