Olympiáda v Pekingu bude ďalším festivalom plytvania peniazmi

O organizovanie olympijských hier je čoraz menší záujem. Stavať športové skanzeny sa chce málokomu.

Olympiáda v Pekingu bude ďalším festivalom plytvania peniazmi
Olympijský areál v Peknigu 2008 pár mesiacov pred začiatkom. (Zdroj: dominique bergeron | Flickr, https://flic.kr/p/4Jy7MB)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Iba rok po olympiáde v Tokiu prichádza na rad ďalšie olympijské gigantické podujatie. Tentoraz po štrnástich rokoch opäť v čínskom Pekingu.

Stratové podniky

Náklady na usporiadanie hier sa v posledných rokoch vyšvihli do stratosferických výšin. Už niekoľko desaťročí sú olympiády obrovskou ekonomickou záťažou pre usporiadateľskú krajinu. Ekonomické prínosy sú otázne. O organizovanie hier má záujem čoraz menej krajín.

Viacerí ekonómovia upozorňujú na fakt, že prínosy z organizovania olympiády sa nafukujú alebo dokonca ani neexistujú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Usporiadateľské krajiny často skončia s obrovskými dlhmi a musia financovať prevádzku prázdnych športovísk a ostatnej infraštruktúry.

Problematické sú takzvané “biele slony”, teda športoviská, ktoré majú pre svoju veľkosť alebo špecializovaný charakter obmedzené poolympijské využitie, píšu autori v think-tanku Council on Foreign Relations. Napríklad len údržba olympijského štadióna v Sydney stojí mesto 30 miliónov dolárov ročne. Slávne pekinské „Vtáčie hniezdo“ stálo 460 miliónov dolárov a údržba si vyžaduje 10 miliónov dolárov ročne, hoci od zápasov v roku 2008 sa väčšinou nepoužíva.

“Legendou” medzi olympijskými skanzenmi sa stali Atény, kde sa od roku 2004 športoviská menia na novodobé ruiny pod Akropolou.

SkryťVypnúť reklamu

Ekonómovia hovoria o nákladoch obetovanej príležitosti, teda o tom, kam mohli alternatívne plynúť peniaze, ktoré sa použili na olympiádu. Montrealu trvalo až do roku 2006, kým splatil posledný dlh z hier v roku 1976, zatiaľ čo miliardový dlh Grécka na olympijských hrách pomohol zbankrotovať krajinu.

Existuje aj ojedinelý prípad lepšieho hospodárenia a tým bolo v roku 1979 Los Angeles jediným mestom, ktoré sa uchádzalo o letné olympijské hry v roku 1984, takže mohlo vyjednať mimoriadne výhodné podmienky s MOV. Navyše mesto malo existujúce štadióny a inú infraštruktúru. Los Angeles skončilo jediné s prevádzkovým prebytkom 215 miliónov dolárov.

SkryťVypnúť reklamu

No a potom je tu predraženie zákaziek. Ako vidíme z infografiky CFR, suverénne najvyššie náklady mali olympiády v krajinách autoritárskych režimov, v Číne (2008) a Rusku (2014). Uvažujme o tom, pod akou verejnou kontrolou sú tam verejné obstarávania, keď médiá sú pod kontrolou moci.

Obrázok blogu

Korupcia zasiahla aj výberový proces MOV. Úplatkárske škandály pokazili hry v roku 1998 v Nagane a v roku 2002 v Salt Lake City. 

Klesá sledovanosť

Zatiaľ čo športoví úradníci z olympijského výboru sa ešte stále snažia spopularizovať olympiádu pre divákov aj usporiadateľov, čísla sledovanosti naznačujú, že “sviatok športu” má zlaté časy za sebou. Mladí ľudia na celom svete sa zaujímajú o olympiádu čoraz menej. V konkurencii s “netflixmi” hry prehrávajú.

SkryťVypnúť reklamu

Strata aj pre životné prostredie

V decembrovom článku pre CFR sa Nathanael Cheng venoval vplyvom najbližšej pekinskej olympiády na životné prostredie. Peking je na zimné hry obzvlášť nevhodný, pretože nemá veľa zrážok a tým trpí nedostatkom vody. Umelý sneh následne ničí pôvodnú vegetáciu. Plánované lyžiarske trate majú viesť cez jadro prírodnej rezervácie Songshan, chráneného lesného ekosystému v Pekingu.

Ako ďalej?

Ekonómovia Baumann a Matheson tvrdia, že rozvojové krajiny by mali byť úplne ušetrené od bremena hosťovania a MOV by mal namiesto toho prideliť hry tým bohatým krajinám, ktoré sú schopné lepšie absorbovať viac nákladov.

Podľa autora Andrewa Zimbalistu by sa jedno mesto malo stať trvalým hostiteľom, čo umožní opätovné využitie drahej infraštruktúry. Prípadne by takéto mestá mohli rotovať medzi kontinentmi.

Domnievam sa, že sledovanosti podujatí by nijako neublížilo, ak by sa olympiáda konala vo viacerých mestách. Dokonca by nemusela ani súbežne, čím by sa možno vytvoril priestor na vyššiu sledovanosť.

Olympijské hry sú zlatou baňou pre Medzinárodný olympijský výbor, ktorému patrí polovica tržieb z televíznych práv, a ktorý využíva záujem tých veľmocí, pre ktoré je olympiáda nástrojom propagandy a jednou z frontových línií studenej vojny.

Je preto veľmi správne, že na olympiádu do Pekingu sa nechystá pani prezidentka Zuzana Čaputová ani minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Radovan Kazda
Novinky môžete odoberať aj cez moju FB stránku: https://www.facebook.com/kazdaradovan

Radovan Kazda

Radovan Kazda

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  705x

Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

135 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

89 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu