Nastal čas uvažovať nad sebou o sebe
Dvadsaťdva rokov je dlhá doba, aby si každý uvedomil, že tu nie je niečo v poriadku. Pred tými 22-omi rokmi som mala pod vankúšom schované štyri vkladné knižky, na ktoré som bola schopná po každej výplate odložiť stovku, ba aj viac. Každý mesiac na mňa žmurkalo čísielko, ktorému som sa tešila. Každý rok som sa tešila na január, koľko mi banka pripíše za moje snaženie úrokov. Potom musela prísť hospodárska kríza, aby sme si uvedomili „tú špinavú hru", aby sme sa zobudili „zo zimného spánku" a uvedomili si FAKT, že naše živobytie je ohrozené. Samozrejmé dávno pred revolúciou, i po nej sme mali nejaký finančný príjem, ale že bol ohrozený, nikdy sme si to nevšimli.
Robert Kiyosaki vo svojej knihe Biznis pre 21. storočie píše, citujem:
Väčšina americkej populácie žije už celé roky na okraji priepasti medzi solventnosťou a mizinou a spolieha sa na jednu či dve nasledujúce výplaty, aby pokryla svoje mesačné výdavky, pričom mnohí majú k dispozícii iba tenučké vrecko s usporenými peniazmi - ak vôbec nejaké majú. Taký mesačný príjem sa nazýva „výmena času za peniaze" a počas recesie je to ten najmenej spoľahlivý zdroj príjmu, aký existuje. Prečo? Pretože keď počet zamestnaných ľudí začne klesať, zníži sa zároveň množstvo disponibilných peňazí v obehu, potrebných na zaplatenie vášho času. (koniec úryvku). No dobre, poviete si americkej populácie, nedajte sa tým prívlastkom odradiť, alebo to na sto percent platí aj o tej našej, slovenskej, len čítajte ďalej.
Autor knihy a mnohí odborníci z finančnej oblasti potvrdzujú to, že zaistiť si ozajstnú budúcnosť môže človek len tak, že prevezme nad vlastnou budúcnosťou kontrolu.
Tu prichádza na rad mnoho otázok: načo? prečo? kedy? ako? mnoho argumentov: som sám, nemám dostatok síl, nemám podporu, nemám čas... . Všimli ste si pravdivosť argumentov? Začnem odzadu, posledný nie je pravdivý, ak príde na lámanie chleba, čas sa vždy nájde. Podporu nemusíte hľadať, sám pre seba ste dostatočnou oporou a podporujem vás aj ja, lebo vám dávam tieto informácie, vám stačí, ak ich prijmete, stotožníte sa s nimi a budete ich využívať. Dostatok síl tiež máte, len o nich neviete, lebo toho času sa na vašich silách priživujú iní a vyciciavajú z vás energiu. Ste sám, je jediná pravdivá argumentácia, lebo ako jediný ste si uvedomil tento fakt a vy predsa musíte žiť svoj život a nie život niekoho iného, tak prečo nechať rozhodovať iných o vás???
Pamätáte sa na pesničku vašich rodičov? Rodičia vám chceli len to najlepšie, to chce každý rodič (ale naši rodičia žili v inej dobe). Tá pesnička znela: dobre sa uč, aby si mal/a dobré známky, choď na vysokú školu, aby si mal/a dobre platené miesto a stálu prácu... tá sa o teba postará. Figu borovú. Takto mysleli naši rodičia, starí rodičia... a chceli nám dobre, ale to myslenie kopíruje ich život v priemyselnom veku, a my už nežijeme v priemyselnom veku. Moja práca, môj šéf, vaša práca, váš šéf sa o vás nepostará. Vláda sa o vás nepostará, poslanci sa vás nepostarajú, nikto sa o vás nepostará... . Istoty sú preč.
Je nové storočie a pravidla sa zmenili.
