Slovenskom preletela správa, že aj druhá Ficova vláda koketuje so systémom odchodu do dôchodku vo veku 65 rokov na základe priemerného veku dožitia. Politici si ušetrili prácu nejakými smiešnymi výpočtami a pôvodnú myšlienku nemeckého kancelára obalili do „priemerného dožitia veku“. Aké jednoduché! A toto je vlastne začarovaný kruh všetkých vlád, ktoré tu boli, sú a po nich prídu, zneužívať vedomostnú úroveň väčšiny obyvateľov. Pokúsim sa objasniť. Neprispôsobivým skupinám obyvateľov sa po dožití dôchodkového veku prizná dôchodok z priemerného dôchodku, nie zo skutočne odvedených dávok do sociálneho systému počas produktívneho veku (veď žiaden nemali). Prečo sa v spoločnosti používajú dva metre, jeden „krátky“ na zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov a majiteľov súkromných firiem, ktorí odvádzali celý život dávky sociálneho poistenia a druhý „dlhý“ pre inú skupinu spoločnosti? Ak by sa dávky sociálneho zabezpečenia premenovali na ISTOTY dôchodku priznané z priemerného dôchodku pre všetkých, hádam vtedy by som uverila slovám nášho premiéra, ktorý tak veľkodušne sľuboval ISTOTY. Len zabudol povedať, aké istoty. Tu v plnom rozsahu platí: „keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“.
(ISTOTY „na mieru šitého“ reklamného sloganu sa každý deň naplno prejavujú v praxi).
Benjamín Franklin mal pravdu: „Na tomto svete nie sú žiadne istoty, iba dane a smrť.“
