V živote človeka sa striedajú veselšie okamihy s pochmúrnymi. Tie prvé vítame, na tie druhé hromžíme, nikto ich nemá rád... ale ruku na srdce, kto je ich príčinou? Veselé okamihy prinášajú pohodu, pokoj, rozžiaria oči, rozosmejú tvár a všetko sa prenáša našim hlasom, našim pohľadom na okolie a ľudí v ňom.
No niekedy si musíte dávať pozor aj na vnútornú pohodu a šťastie, aby ste ním nenakazili toho nepravého. Nespomínam si celkom presne, kedy to bolo, ale určite niekedy zjari. Na pracovnom stole mi zazvonil mobil, neznáme číslo na mňa žmurkalo nechtiac ukončiť očnú rozcvičku, nuž čo iné mi ostávalo, len otvoriť dvere neznámu/ej. Ozvala sa slečna alebo pani mladšieho vydania z firmy Ametist. Keďže mám kamene, polodrahokamy, šperky, diamanty, drahé kovy rada, odolať som nemohla... Ametyst je na dôvažok môj obľúbený.
Vraj, či mi môže položiť štyri otázky v súvislosti so zdravím. Ešte vždy pod vplyvom mojej dobrej nálady, som sa spýtala: „o zdraví koho budeme rozprávať?“ – že vraj tak všeobecne.
Presné znenie otázok si skutočne nepamätám, ale zdá sa mi, že jednou z nich bol môj vek. Poviem pravdu, ubrala som si, hoci len päť, a mohla som pokojne aj desať (to robím vždy, ak k tomu nepotrebujem občiansky preukaz). Rozhovor bol podfarbený dobrou náladou, na otázky som odpovedala celou vetou ako sa patrí, môj pokoj som prenášala na obchodnú zástupkyňu, ktorá v tej chvíli „lovila nového potenciálneho zákazníka“. Mne to došlo až o dva mesiace (niekedy sa stane, že má človek dlhé vedenie).
Keď uhorková sezóna roztvorila svoju náruč, ozval sa mi ametyst znova: „Dobrý deň. Hovorím s pani XY? – áno.
„Pani XY, gratulujem, vyhrali ste.“
„Ó. Zase!“
„Už ste niekedy vyhrali?“
„Pravdaže.“
Ale teraz vážne.
„Pani XY, pred niekoľkými mesiacmi ste sa v našej spoločnosti zúčastnili ankety na tému zdravie a vyhrali ste tlakomer.“
Radosť neopadala. Zmierlivo som ju vyjadrila: „to ma veľmi teší“.
„Môžem ešte raz skontrolovať meno, priezvisko, adresu, telefón?“ – všetky údaje sedeli a len čakám, kedy mi moja mobilobesedujúca oznámi, ktorým kuriérom a asi kedy môžem výhru čakať... ale čakanie ma prešlo rýchlo, ako psa valec.
„Podľa našich pravidiel súťaže výhry neposielame, my by sme vás radi navštívili.“
Spadla mi sánka. Nie žeby som nemala návštevy rada... ale teraz cez prázdniny, v tých horúčavách?
„Kedy by ste mali čas?“
Posledná otázka a odpovedať na dostatok času, ktorý je pre mňa absolútne vzácny a šetrím ním viac ako finančnými prostriedkami mi prikazovala, čím skôr ukončiť tento rozhovor. Ešte som sa nestačila nadýchnuť, pani pokračovala: „počas tejto návštevy by sme vás oboznámili s novinkami na našom (svetovom? európskom? trhu) a predstavili vám masážnu vaničku a druhou novinkou je tlakomer, ale podmienkou je, aby ste si pozvali na návštevu jeden manželský pár, môžu to byť priatelia, susedia.. alebo vaše deti... . Viete, my si neplatíme reklamu na internete, v televízii.“
..............a bolo po výhre...................
Nejeden z vás padol do tejto rybárskej siete, ja prvý krát a naposledy. Výhry mám rada a v obchodných vzťahoch aj priamosť a úprimnosť.
