Katarína Kellnerová
Povinné čítanie Slovákov
Priznám sa, milujem knihy, mám ich na stovky, sú porozkladané všade okolo mňa, prenášam ich denne z práce domov a z domu do práce. Milujem hlavne tie, ktoré mi riešia moje problémy, tie, v ktorých nájdem cenné rady, tie, ktoré ma prinútia myslieť a konať ináč, ako som konala doteraz ... a z času na čas si rada prečítam aj dobrý dievčenský román či „červenú knižnicu“. Pri poslednom žánri sa tak vžijem do úlohy hlavných hrdinov, že zamestnám oči viac než je potrebné. Nie, nečítam celú noc... plačem i smejem sa s hrdinami... Hovoriť chcem však niečom inom, o povinnom čítaní. Povinné čítanie je výraz dobré známy každému, kto počas povinnej školskej dochádzky absolvoval hodiny slovenského jazyka. Viem, mnohí ho nemali radi... ale dnes si radi prečítajú autorov Tolstého či Puškina, mnohých k škole viažu pekné spomienky, iným sa vracia mladosť ... a história sa opakuje, dnes čítajú povinné čítanie hádam všetci Slováci.
