Nálady na Balkáne sú nevyspytateľné (veta, za ktorú by sa nehanbil ani ostrieľaný politológ). To nás predsa učili ešte na základnej škole. Povestný "sud s pušným prachom" mám teda zafixovaný dobre. Nikto nevie, koľko ho tam je, a čo je horšie, kedy (kde, prečo, za koľko) vybuchne. Že si naň z času na čas sadne aj také Švajčiarsko východu, ako zvyknú prezývať Slovinsko, a hneď má na svedomí zvýšenie krvného tlaku svojich chorvátskych bratov, neprekvapuje (?). Slovinci si postavili hlavu a tvrdošijne blokujú, čo sa dá, vetujú, čo môžu, aby zabránili vstupu svojich chorvátskych susedov do EÚ. Krok za krokom, ako boli avizovali, nedbajúc na náznaky, že od členského štátu Únie to nie je pekné. Možno im len vadí ich súčasná "švajčiarska" povesť a radi by boli zmenili imidž na Francúzsko východu (tiež potrápili Britániu, kým sa pridala k Európskemu Spoločenstvu).
Stačí pár minút šachovania po internete, aby bol človek ako tak v obraze, čo v tom väzí. Muška jenom zlatá... Pár kilometrov štvorcových pôdy, štyri dediny, kopec, údolie rieky, ryby. Prístup k moru, k medzinárodným vodám. „Akýsi" Piranský záliv. Chorvátska ekologická rybolovná zóna, ktorá leží v žalúdku aj Talianom. Jednoducho povedané, ešte stále neprededená pozostalosť po juhoslovanskej matke federácii na seba nabaľuje nové a nové záležitosti (vulgárne povedané špinavosti a nechutnosti). Avšak, to len keby sme sa chceli smelo hrať na odborníkov balkánskej otázky. S informáciami zo second handu. Keď sa pýtam kamaráta, čo majú s tými Slovincami za problém, dá kontru: „A vy s Maďarmi?" Možno je to o tom, že si nevidíme navzájom do kuchyne.
Na jednej strane tu máme spoločnosť, ktorá sa z času na čas tvári, že Úniu ani nepotrebuje. Výklady obchodov si vytapetujú fešákom generálom Ante Gotovinom, tým istým vážnym mužom, ktorý sa na nás díva z bilbordov, lemujúcich jadranskú magistrálu. Akoby ticho do sveta odkazovali, že nik nemá toľko gotoviny (hotovosti), koľko stojí Gotovina. Tí starší sa pri téme EÚ buchnú do pŕs a zakričia: "A za čo som potom bojoval?" (vo vojne o nezávislosť, keď mám zase patriť pod niekoho, pod niečo, hoci len pod myšlienku spojenej Európy). Na druhej strane ich vie naštvať, že dvere do Európy im zatarasí člen bývalej rodiny. Ide tu potom ešte stále o asociačné ambície alebo sa len démon minulosti sprítomňuje, aby dokázal, že nikdy neodišiel? Aké zlo ešte napácha?
Obdivný chorvátsky pohľad vidím zakaždým, keď sa reč zvrtne na spôsob, akým sme sa rozišli s Čechmi. Vtedy to vyzerá, že mám hádam jemný, kultivovaný pôvod. Nie ako títo pejoratívne temperamentní Južania, čo všetko riešia krikom, slzami, guľometmi, čo nevedia iné, než robiť deštrukciu. Najľahšie je podľahnúť týmto stereotypom. Spomínam si v tejto súvislosti na rozhovor chorvátskej novinárky Slavenky Drakulič, ktorý poskytla pre SME v decembri minulého roka. Zmienila sa v ňom, že niet vojny bez propagandy, bez vymývania mozgov médiami. A v Juhoslávii bola nacionalistická propaganda každodennou stravou viac ako päť rokov. Myslím na to aj teraz, keď sledujem svet okolo, keď sa snažím odhaliť sama pre seba závoj, zahaľujúci toto "ich" tajomstvo. Čím dlhšie tu som, zdá sa mi, že to nie je ani tak závoj, ani záclona, či záves, ale rovno koberec...
Moja kamarátka Dijana žehlí pri telenovele. Počas reklamy má možnosť vidieť okrem pracieho prášku aj krátke správy. Chorvátsky premiér čosi ohnivo prednesie na adresu susedov. Na ďalší deň sa scenár zopakuje, len premiér má iné sako. Potom sú ešte v hre obmeny s prezidentom. Vraj politické hlúposti. „Slovinci sú zlí ľudia," povie mi ale vzápätí. Uverila by som každému so žehličkou v ruke... Ako si tak listujem noviny s palcovými titulkami: „Až 94 percent Slovincov za blokádu Chorvátska!," dumám si pod chvíľou, čo to tu ide byť za sezónu. Čo vyraší zo zasadeného semienka, ktoré deň čo deň polievajú médiá? Za básnickou otázkou dávajú trojbodku ďalšie strany Zadarského listu. Pýtali sa pani zo Slovinského veľvyslanectva v HR na jej odhad tohtoročného prílevu dovolenkychtivých Slovincov na Jadrane, keďže v minulom roku to bolo pekné číslo milión. Ak ich bude toto leto menej, môže za to recesia, odkázala im. Pre istotu sa pozriem, či sú to tie isté noviny. Príde mi zvláštne, že po škandalóznej titulke nasleduje taký kultúrny článok, po konflikte ani zmienky. Slovinci vychádzajú z toho ako sympaťáci. Do EÚ ich nepustíme, ale zašnorchľujeme si tu...
Začínam byť viac ako zvedavá na leto. Frázu, odkiaľ som, mám (našťastie) nacvičenú.
