Voči slnku sú ostrovania apolytickí. Nechcú po ňom, aby stálo, ani ho pohľadom nepremiestňujú tam, kde už bolo. Prečo by aj. Nie sú na dovolenke. Odčítam im z pier slová ako gužva (tlačenica) a umor (únava). A to nefárajú v bani, iba ich čo ja viem postihla dlhá fronta na chleba pred pekárňou. To by zmohlo aj koňa. Takého s plochými nohami, ktorý v dobrej viere prišiel, ako boli písali, že otvárajú, a zbadal sa na konci radu, možno aj dediny. Pole position patrí už tradične zo štyrom babkám plus nejakým tým barlám hore dolu. Nema šanse, žeby sa dali predbehnúť. Ony totiž od rána bieleho vyzerajú cez škáry drevených okeníc, aká je situácia na ceste pred pekárňou. Ak niektorej pocuká nervami, pôjde sa fyzicky presvedčiť, či ozaj nemá nikoho. Potom sa vráti naspäť do vyhliadkovej veže, k bráničke domu. A keď zočí čo len nohu, s barlami bude pádiť ozlomkrky vpred. A niekto sa čuduje, že ich Miro fotí v režime šport.
Má aj výhody postáť si v takej kolóne na dar Boží, ak teda nemá človek varixy. Domov odchádza nielen informačne pretlačený, ale aj kultúrne vyžitý. Domnievam sa, že to je dôvod, prečo už tretím rokom nefunguje pri pekárni novinový stánok a domnievam sa, že to je dôvod, prečo ho z pomsty prerobili na stánok s domácimi koláčmi. Chorvátska sacher torta určite zlomí viedenských turistov, ak sa im ujde miesto rovno pred koláčovým výkladom.
Najväčší dojem na mňa ako vždy robia debaty o počasí, ktoré sa vedú, ako je rad dlhý. Sezóna sa blíži k záverečnej a domáci majú ešte stále čudo, keď sa reč zvrtne týmto smerom. Po dlhej a chladnej zime, ktorá nastala zo dňa na deň miesto babieho leta, očakávali prázdniny s teplotnými rekordami, aké by počuli padať ďaleko za hranicami všedných dní. Miesto toho prišla pár dní pred veľkou feštou bura pozabudnutá od januára a teplota rekordne padla tak, že som tretí týždeň prechladnutá. More sa priblížilo na pocit k Hincovým plesám, a veru nejaký čas nebolo vidno suseda skoro ráno sa v ňom šampónovať. A mne to vôbec nepríde čudo, že tak rád prevádzkuje úkony osobnej hygieny na miestnej pláži, keďže je deň-noc vyúdený, a vôbec mi nepríde čudo, že večer čo večer vyzerá byť okolie kostola v plameňoch, keďže v krčme pod zvonami bijúcimi Aleluja plieska sprechen Sie deutsch-dôchodcom mäso na gril.
"Još malo i gotovo..." možno si hovorí, kým búcha šnicle. Neviem to s určitosťou, lebo sa s ním až tak často nerozprávam. On totiž, bez ohľadu na to, či slnko vychádza naľavo alebo napravo, chodí na chlieb do Zadaru.
