
Sú noci, kedy Mesiac nie a nie zhasnúť. Táto k nim nepatrila.
Mám na mysli políciu námornú, ktorej psou povinnosťou je zdvihnúť riť v takýchto situáciách, ale podľa všetkého ich asi viac baví ležérne sa čľapkať kúsok od brehu a chytať bronz pri kontrolovaní morských "diaľničných" známok. Tvária sa, akoby celý deň naháňali pašerákov papagájov, a pritom jediné, čo sa od nich čaká je, že budú disponibilní. Tam, kde bohatšie regióny vyšlú ako prvú pomoc vrtuľník, tu funguje ako sanitka policajný čln. Primerane tomu tuningovaný. Teoreticky príde, aj keby pre počasie nepremávali trajekty. Prakticky nepríde, keď idete z diskotéky a zhorí vám len motor ako v situácii tam o odsek vyššie.

Opaľujeme predok alebo zadok?

Kabriolet

Nevie niekto, na ktoré mólo som sa včera uviazal?
Transport via bolnica je jednou z mála zmysluplných činností polície v týchto končinách. Nemá na ostrove stanicu, nemá tu ani "ordinačné" hodiny. Raz za čas sa policajti kvázi námatkovo ukážu, ale ide skôr o demonštráciu existencie ako sily. Uviažu si svoj vyblýskaný čln pred najbližší kafić, a poďho akože úradovať. Pôvod slova kafić môžeme odvodiť od kávy, ale keďže z bežného života sú nám známe aj iné povzbudzujúce nápoje, ktorým neodolajú ani uniformovaní, vieme, že ich dočasnou kanceláriou na ostrove je po slovensky jednoducho krčma. Do terénu sa neunúvajú, spoliehajú sa na to, že echo funguje, a kým zakotvia, budú mať domáci povrchne poupratované: zmiznú zo zorného poľa Bosniaci, ktorí tu na čierno drú na čiernych stavbách, zmiznú stoly spod stromov, pod ktorými krčmár nemá povolenie čapovať pivo, zmiznú majitelia áut bez poznávacích značiek, ktorým sa každý rok nechce platiť za technickú kontrolu áut pamätajúcich ešte atentát na Kennedyho.

Autosalón Ženeva

Autosalón Paríž

Autosalón Detroit
Na viac hriechov si tuším nepamätám. Aspoň nie z kategórie tých, ktorými sa polícia zvykne zaoberať. Na ostrove sa nekradne, ak tak len premiestňuje. Z mojej chladničky do susedovej napríklad. Išiel smädný okolo tvojej konoby, ako by to bolo, keby sa neponúkol z hrnca, čo sa ti varí obed, a ako by to bolo, keby ho nezapil vychladeným pivom. Nájdeš ho priamo pri čine a ešte ti na hulváta povie, že z hentej značky ho páli záha. Ťažko sa tu žije s takými kriminálnikmi. A ešte ťažšie kriminálnikom. Veď povážme, ako sa niekomu vlámať do domu, keď nechá dvere otvorené a ešte napíše odkaz "šiel som na olivy?" Ako sofistikovane ukradnúť auto, keď kľúč je ako na just v zapaľovaní? Keby tu prekvitala aspoň násilná trestná činnosť, ale tu sa nikomu ani fackovať nechce. Slovne, to áno, to padajú iné kopance. Zo zbierky vyberám tie najotrasnejšie: keď sa bagrista vyhrážal, že dedovi zavrie ústa lyžicou, ak neprestane mudrovať alebo keď si vdovy po jednom mužovi na seba vykrikovali z oblokov do mužských údov. Ale vybavovať si účty ručne-stručne, nema šanse.

Bude pre všetkých dosť?
Rozmýšľala som po nedávnom zážitku spred petržalskej vlakovej stanice nad tým, ako je možné, aby chlapec v maskáčoch položil na lopatky bezdomovca uprostred cesty bez toho, aby zastavil premávku áut. Napadlo mi, že toto sú tie hriechy, na ktoré treba v mestách políciu. Hriechy nezáujmu o druhého (o to, čo má druhý v chladničke). Tam, kde absentuje anonymita, je prácou polície chodiť akurát tak na pivo. Keď sme pri tom, včera z ostrova námatkoví odišli. Koniec pracovného týždňa zavŕšili kde inde ako v kafići. Pred železiarstvom u Danka sa na betónovom stole podávala marenda. Tonči spravil guľáš z teľacieho mäsa, ktoré dal do banku Sipič. Zdravko s Borisom priniesli víno, Miro pivo, Žarko biely francuz, Mario plastový riad. Každý niečo. Takto si desiatujú na stojáka skoro každý deň. "Malá, čo tam stojíš, daj si, nepriberieš," núkajú ma. Jasné, že len hrám formu. Je mi tu dobre s týmito dôchodcami. Môj muž pomohol jednému z nich. Oni pomôžu mne, keď potrebujem. Je to celkom hrejivý pocit, že nemusíme životom veslovať sami.

Marenda