Tu je 1. časť a tu je 2. časť, ak ste ich ešte nečítali a tento článok nižšie je časťou poslednou.
Koniec v politike nie je žiadna hrozná vec, pokiaľ vás teda nevyvedú v želiezkach na rukách. To iste tušil RF a preto začal už v priebehu roku 2017 vymýšľať ďalší únikový koridor, ktorým by sa vytratil z aktívnej politiky, ale pričom by mu ostalo trestnoprávne krytie a tým dúpäťom mala byť funkcia predsedu Ústavného súdu. Dokonca zbabelo a na hulváta vysielal signály k prezidentovi (ktorého predtým negustiózne dourážal), aby ho vymenoval a dohadoval sa aj s vrecom zemiakov Kotlebom, aby podporil zmeny zákona v jeho prospech. Ale udalosti mali príliš rýchly spád, než aby tento nápad RF dostal šancu na realizáciu (i keď povedzme si, nechýbalo veľa).
21.2.2018 (ako som už spomenul) prišiel čierny deň RF. Ján s Martinou boli zavraždení, ale ešte niekoľko dní bolo okolo toho ticho, keďže mŕtvoly boli objavené až o 4 dni neskôr. Čierna labuť definitívne vyletela z hniezda a už nikdy pre RF nesadla na zem. V smrti Jána a Martiny vidím obrovskú symboliku konca jeho éry. Bez ich smrti by zrejme nikdy nevyšli na povrch všetky tie dodnes známe neprávosti a zločiny, o ktorých mnohých sme vedeli a o niektorých len tušili, ale ich rozsah je nielen pre mňa (ale zrejme pre každého nezasväteného) ohromujúci.
Na Slovensku už nič nebolo ako predtým, pád RF pokračoval aj ďalej. Maďarič podal demisiu a odstúpil z vlády. Prezident požadoval rozsiahle zmeny v kabinete. Fico začal blúzniť o sprisahaní a financovaní demonštrácii proti jeho režimu americkým židom Sorosom. Fico konal neprezieravo a prinášal veľmi malé obete na to, aby sa mohol udržať na poste premiéra. Naopak začal pod tlakom robiť ešte väčšie chyby, namiesto ukľudnenia situácie odvolaním aspoň tých najnenávidenejších ľudí, ich nasilu držal do poslednej chvíle a kryl im chrbát. Na tlačovke vytiahol na stôl 1 milión EUR a ponúkol ich, no slovenská verejnosť tento krok odmietla a ľudia boli ešte viac vydráždení, vyšli hromadne do ulíc protestovať a žiadali odstúpenie Kaliňáka, Gašpara a Kováčika. Kaliňák bol viac neudržateľný na poste ministra vnútra a musel odstúpiť, to však nebolo všetko. Fico už robil len ex-post kroky, ktoré mu diktovala ulica a Bugár, čím stratil kontrolu nad situáciou až nakoniec musel odstúpiť aj sám a podať demisiu, pretože by padla koalícia a to nemohol dopustiť. Až prišiel aj čas, keď Pelle zacítil (ako už mnohokrát predtým) svoju šancu vystúpiť o ďalší schodík vyššie.
Začal sa strmhlavý pád Fica, pričom sa k nemu vracali tiene z minulosti. Jeho milenky, s ktorými podvádzal manželku Svetlanu (najme teda Mária Trošková, v tom čase hlavná štátna radkyňa a bývalá milenka Antonina Vadalu, mafiána (od)súdeného v Taliansku za pašovanie drog). Jeho démoni z minulosti v menách ako Bašternák a Kočner mu ubrali ďalšie sily a pridali problémy a stres, ktoré častokrát zapíjal alkoholom (Kočner sa o ňom a Dankovi dokonca vyjadril v tom zmysle, že citujem: „Stále slopú. Do mŕtva. Nechápem to. Fľaša koňaku padne rýchlejšie ako minerálka,“ sťažoval sa Kočner na koaličných lídrov vo svojich správach.
Nakoniec po extempore s novým ministrom vnútra Druckerom padol s ním aj policajný prezident Gašpar (ďalšia dôležitá poistka v systéme a rodina oligarchu Bödöra) a Fico stratil ďalšiu dôležitú tehličku zo svojej skladačky, ktorá už javila jasné známky nestability a rozpadala sa. Avšak jeho plán úteku na Ústavný súd bol ešte stále ako tak reálny. Začal tlačiť na Kisku, aby ho vymenoval, ak bude zvolený v parlamente, no Kiska sa držal a povedal mu, že nie (aj napriek všetkým vyhrážkam, že ho dá zavrieť). Fico do svojej hry, tak ako už niekoľkokrát predtým, zapojil aj mafiánske praktiky, aby prinútil Kisku zmeniť názor. Začal na neho hľadať kompromitujúce materiály, aby ho prinútil hrať jeho hru. V Prešove, mnohé vrabce vtedy čvirikali, že daňový úrad nerobil mesiace prakticky nič iné, len sa hrabal v účtovníctve Kiskových firiem, aby na prezidenta našiel niečo, čím by ho mohol vydierať. Štátne orgány, boli opäť raz použité proti občanovi Slovenska, v tomto prípade dokonca voči hlave štátu. Daňový úrad samozrejme nič likvidačné a toxické na prezidenta nenašiel, tak bolo potrebné niečo vyrobiť a Fico, Kali a iní začali Kisku nazývať daňovým podvodníkom (hoci za tento skutok nebol a zrejme ani nebude nikdy odsúdený).
Keďže sa schyľovalo k voľbe nových sudcov na US, strana SMER nominovala priamo napríklad Kajetána Kičuru (t.č. vo vyšetrovacej väzbe, pozdravujeme pán poslanec Podmanický k príkladnému výberu) a Roberta Fica (navrhnutý Martinom Maznákom Glváčom). Okrem iného kandidovala aj štátna tajomníčka strany SMER Monika Opička Jankovská (t.č. tiež vo vyšetrovacej väzbe, však pani Praženková). Ale samozrejme okrem nich boli v zozname aj iné obskúrne postavičky, ktoré zaplať pán Boh pánu Kiskovi a prezidentke Čaputovej skončili buď na prahu alebo sa vôbec nedostali ani do hry. Fico rozohral zrejme svoju poslednú mocenskú hru, ktorá bola do veľkej miery spojená s osobou nového prezidenta, ktorý sa volil v na jar v roku 2019. Nemal si veľmi z čoho vyberať, keďže sám do boja nemohol ísť a krysy už boli na polceste preč. Málokto by sa chcel totiž upísať nevýpočítateľným démonom v strane SMER a v prípade svojho zvolenia potom plniť sľuby, ktoré by si Šéfino nadiktoval. Lajčák kandidatúru odmietol, Pelle bol spokojný s postom premiéra, kde si hral svoju vlastnú mocenskú hru a držal Fica v šachu. Fico si totiž nemohol dovoliť povaliť svoju vlastnú vládu na čele s Pellem, o ktorom už tušil, že ho čoskoro zradí, len ešte nevedel kedy. Nakoniec v Bruseli našiel človeka, ktorý pristúpil na jeho perfídnu hru a tým človekom bol Maroš Šefčovič. O ňom je asi škoda niečo viac vôbec hovoriť. Nakoniec sa to skončilo fiaskom ako pre Fica, tak aj pre ďalšieho predstieraného katolíka Šefčoviča a prezidentský úrad bol definitívne stratený a tým aj brloh na Ústavnom súde.
Napokon sa blížili parlamentné voľby roku 2020. Bolo na ňom vidno, že veľa pije a zrejme si našiel aj novú milenku (keďže Mária Trošková by bila veľmi do očí). Stratil aj byt, ktorý mal pravdepodobne len akože prenajatý od daňového podvodníka Bašternáka a jeho sused cez stenu v komplexe Bonaparte - Marián Kočner bol medzitým obvineným z vraždy a zatiaľ neprávoplatne odsúdený v kauze ZMENKY. Sypalo sa toho čoraz viac a krysy, ktoré postupne povyťahoval z bahna na svoju loď mu stále viac odopierali poslušnosť. Mnohí, väčšinou tí schopnejší, hľadali nejaké únikové cesty z lode, ktorá sa začala potápať. Napr. Peter Kažimír utiekol na post guvernéra Národnej banky a Pelle mu tíško závidel, že už nemusí slúžiť kapitánovi potápajúceho sa vraku. Nezhody sa samozrejme stupňovali, veď predsa bolo potrebné zostaviť kandidátku, no krysy cítili svoj čas a už začali hrať na 2 strany. Nakoniec sa predsa len nejako dohodli, Pelle sa totiž (tak ako vždy) bál ísť s kožou na trh vo svojom (alebo Druckerovom) projekte a Šéfino tiež uznal, že by na čele kandidátky pôsobil ako päsť na oko. No Šéfino neodhadol rýchlosť a údernosť krysieho stáda a mnohým z nich dal zbytočne šancu prekĺznuť do parlamentu pod značkou SMER – sociálna „mafia“.
A to už sme takmer na konci. Postupne prišli Búrka, Víchrica, Božie mlyny a Očistec a postavičky z prostredia súdov, prokuratúry, polície atď. sa postupne dostávajú na miesta hanby. Priatelia a štruktúry, ktoré boli dlhé roky tak starostlivo budované a cizelované sa postupne rozpadajú a slučka okolo krku sa sťahuje aj ďalším. Ešte neobopína krk tak, aby sa z nej nedalo vymaniť, ale už ju na krku jasne cítiť. Róberta Fica úplne chápem, že je rozladený a vysiela slovné útoky na Pelleho. Všetko nakoniec môže dopadnúť tak, že on skončí so želiezkami na rukách a Pelle (ktorého vyniesol hore na svojom chrbte) si bude užívať slobodu a koniec-koncov aj nejaký ten majetok, ktorý získal aj vďaka tomu, že mu Fico dal vôbec šancu. Ale tak sa to občas stáva, že krysa hoduje na pozostatkoch svojho pána. Musí to byť na šľaktrafenie vidieť ako sa mu Pelle smeje do očí.
Raz budeme hovoriť svojim vnúčatám, že sme žili v dobe, keď úspešný politik Róbert Fico a jeho komplic Kali dovolili, aby štátne orgány zodpovedné za spravodlivosť, poriadok a ochranu verejného záujmu boli obsadené na mnohých vysokých postoch ľuďmi, ktorí konali presne opačne ako to sľubovali pri svojom menovaní. Pre jednoduchosť im vysvetlíme, že sa stalo niečo podobné, "akoby za primára detskej nemocnice vymenovali sadistu a nacistického tyrana Josepha Mengeleho".
Toto všetko vyššie napísané sa udialo v krajine, ktorá je členom Európskej Únie. Musím povedať (aj pri všetkých výhradách) Bohu vďaka za EU. Nechcem vedieť, čo by sa u nás dialo, keby sme ostali po roku 1998 mimo EU, vo sfére vplyvu Ruska (kde nepohodlných ľudí zabíjajú ako na bežiacom páse).
Na záver použijem slová Roberta Fica, ktorý v roku 2018 v dokumente RTVS „Premiéri“ povedal:
„kým vás ohovárajú a robia vám zle, tak žijete, keď vás začnú ľutovať, tak je s vami veľmi zle“.
Myslím si, že ten čas práve prišiel a je čas na ľútosť nad ním, ktorý nezvládol moc zverenú do jeho rúk , pretože (parafrázujúc iného slovenského klasika) „aj očividné kradnutie musí mať svoje hranice a mantinely“
Prežili sme teda 12 "báječných rokov s Ficom" + ešte nejaké ďalšie, no tie roky nám budú na nič, ak pre nás všetkých nebudú výstrahou. Pre človeka je totiž," tak prirodzené páchať zlo, ako je pre včelu znášať med", ako to napísal William Golding vo svojej slávnej knihe Boh Múch. Platí to už od toho povestného Jablka, ktoré sme si vzali zo stromu, ktorí nám nepatril a bude to platiť až do času, kým sa na oblohe zjaví Baránok v najbelšom rúchu a my hriešni budeme tŕpnuť, na ktorú stranu sa dostaneme.
Ale, aby sa krysy priveľmi netešili, posielam im na pozretie jedno videjko zo Scorseseho filmu The Departed (2006), kde postavu Krysy hrá vcelku dôveryhodne Matt Damon, bezcharakterný policajt, ktorý pre to aby si zachránil kožu a užíval výhody, spôsobí smrť mnohých svojich kolegov. Tiež mu dlhú dobu ide karta, praje náhoda a darí sa mu unikať spravodlivosti až raz, keď je už vlastne po všetkom, sa zjaví (ne)očakávaný Trestajúci, ktorý naplní tú riekanku o Božích mlynoch. Ja len dúfam, že na Slovensku bude tým Trestajúcim niektorý zo sudcov Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a nie nejaký rozzúrený policajt, ktorému zavraždili kolegov, ako ho hrá Mark Wahlberg.
