Predstavy

“Určite sa to bude týkať oslavy tvojich narodenín,“ nedala som mužovi pokoj.
“Moje narodeniny sú hádam moja vec,“ nemienil sa o tom baviť.
“Vieš, ale patrilo by sa pozvať nejakých ľudí, rodinu, urobiť posedenie, aj my sme boli pozvaní...“ skúšala som.
“Ja to tak nechcem.“ - neprekvapil ma svojím opozičným postojom voči svetu. Vždy bol taký a ja som vnútorne súhlasila.
“Ty si neprišla sama?“- sprihanecky ma šeptom privítala svokra. Nenápadne som poslala muža hore do izby a vypočula som si nachystané otázky: „ Ako chystáš narodeninovú oslavu? Čo mu kúpiš? Kde to urobíte?“
Vedela som presne, čo bude nasledovať, keď poviem, že „to“ urobím podľa mužovho priania a on na oslavy veľmi nie je, takže nech sa radšej spýta jeho.
“Bude sklamaný a raz oľutuje!“ nedala sa a dívala sa na mňa s tvárou pretiahnutou sklamaním a rozhorčenosťou. Zase ma svojím pohľadom súkala do pozície nevďačnej nevesty svojho nevďačného syna. Čierne ovce rodiny. Fuj! To však už ku mne pricupital môj spojenec – malý čertík a vložil mi do úst otázku: „ Stará mama a vy ste mali nejakú predstavu, keď ste si ma takto pozvali?“ Udička je hodená a svokra je chytená.
“ Nó, mala. Rodina by sa mala pekne spolu stretnúť niekde ... Veď ako nám bolo dobre na  päťdesiatinách pred rokom! Ako sme sa dobre porozprávali...“ rozcítene zaspomínala.
Pred rokom oslavoval náš švagor. Bolo „to“ v reštaurácii na úrovni, švagriná si dala k tejto príležitosti ušiť nové sako, prvýkrát som sa spoznala so švagrovým otcom – báječným človekom, (hneď som aj pochopila, prečo sa rozviedol so švagrovou mamou), môj muž dojedal rezne po dcére vegetariánke a po starej mame, ktorá nevládala a „bola by to škoda“, náš malý syn fotil (aj obrazy na stenách a klobúky na vešiakoch).
Na celej oslave bolo hádam najvzrušujúcejšie pozorovať ako narástol záujem šľachtickej časti rodiny: švagrovej tety XY o moju maličkosť, keď zistila, že aj ja mám akademický titul (aj keď na to nevyzerám), potom spomienky na Prahu so švagrovým otcom – skromným VŠ profesorom pri dobrom bielom víne a tiež odtrhnutá zábava našich dcér a ich sesterníc, ktoré akoby nemali nič spoločné s tými konzervatívcami pri ich stole ...„My už niečo vymyslíme!“ lúčili sme sa so starou mamou.
Neviem, či jej bude rovnako dobre na našom dvore pri guláši a pri pive ... Lebo aj takéto sú predstavy. A táto je špeciálne oslávencova.   Ja ju už poznám a teším sa.