Vyrazili sme z Topoľčian a pustili sme sa do polí. Kúsok za záhradkarskou osadou sme našli vysoký dub, ktorý pomaly vysýcha (v pozadí je Považský Inovec).
Ako vidno, počasie nám neprialo. Najprv iba mrholilo, no neskôr sa zo všetkých strán prihnali mraky, zastali nad našimi hlavami a okolo nás sa rozpútalo peklo. Blesky udierali kilometer od nás a nie a nie sa vzdialiť. Keďže nás búrka zastihla uprostred poľa, tak dážď-nedážď, šli sme k zemi. Až keď sa zvuk hromov začal vzďaľovať, presunuli sme sa k neďalekému lesíku.
Po chvíli búrka prešla. Prekráčali sme zvlnenými poľami a vystúpali sme k Topoľčianskemu hradu. Zrúcaninu sme videli už z polí nad Topoľčanmi.
Vstupná brána.
Na hrade sa robí archeologický výskum, vďaka čomu je najzaujímavejšia časť neprístupná. Dá sa ísť iba na dolné nádvorie.
Netypický pohľad na Topoľčiansky hrad z hrebeňa severne od Úhradu.
Druhý deň sme sa prešli na Panskú Javorinu. Lúky na svahoch Bezovca.
Rozpadávajúce sa bralo na kopci Skaliny.
A vrchol Panskej Javoriny (943 m).
Nádherný les s papradím na svahu Prieľačiny.
Tretí deň výletu a opäť lúky neďaleko Bezovca.
Tematín. Od východu vypadá zrúcanina celkom zachovalo.
Ale hoci je tam spústa múrov, rýchlo sa rozpadávajú. Na hrade stanovali akýsi ľudia (keď sme sa tam túlali, ešte spali), ktorí spevňovali oblúky okien a brán. Viaceré boli zabednené v šalovaní.
Turista.
Pohľad na juhozápad. Touto dolinou pôjdeme dole.
Malebná a v tejto doline dosť netypická lúčka.
Prečo? Lebo okolité svahy sú suché, pokrývajú ich borovice a takéto urastené borievky.
Dolina ústi do deniny Lúka, kde sme sadli na autobus a cez Nové Mesto nad Váhom sme putovali domov.
