Tiesňava bola v apríli a začiatkom mája zatvorená, pretože v nej opravovali a menili rebríky. Práce mali byť hotové do polovice mája, no mali sklz. Ako dôvod sa agentúrou "jedna pani povedala" šírila správa, že robotníkom ukradli akési zábradlia... Nuž, neviem či tam niekto kradol. Avšak zlodejské remeslo je u nás tak rozšírené a tolerované, že proti takémuto argumentu nikto nebude namietať. Naviac, keď je tiesňava pomenovaná po zbojníkovi. Našťastie, koncom mája už boli práce ukončené, hoci na niektorých miestach ešte bolo cítiť farbu.
Vráta
Vstup do Dier. Nové mostíky priam svietia. Sú z tenšieho plechu ako staré a majú akési pruženie. (Všimnite si to lano natiahnuté popod mostík pri ľavom okraji).
Nové Diery
Vymenené sú aj mostíky a rebríky v Nových Dierach.
Tento obrázok je z júla minulého roku. Sú na ňom staré rebríky.
V Nových Dierach jeden rebrík strieda druhý...
...ale v závere tiesňavy sa vytrácajú.
Ešte jeden pohľad naspäť.
Dolné Diery
Tento obrázok je druhý (a posledný), ktorý je z júla minulého roku. Mrholilo.
Vodopád v Dolných Dierach. V tejto rokline je veľmi mierne stúpanie, preto sú tu iba dva (alebo tri) rebríky.
Horné Diery
Najkrajšou tiesňavou sú Horné Diery. Je tam rebrík na rebríku, roklina stúpa hodne strmo.
Pohľad naspäť.
Chránená Kortúza Matthioliho. Svedčí jej vlhko a tieň. Rastie aj v Dolných Dierach, avšak tam ma najviac prekvapila silná vôňa, ktorá sa šírila zo žľabu zarasteného Zubačkou Žľaznatou.
Ďalší rebrík je s vodopádom. Je to asi najvyšší rebrík v Horných Dierach. A ako vidno, jeden šteblík mu chýba, ďalší je uvoľnený. Celkovo som mal pocit, že rebríky v Horných Dierach si zaslúžili rekonštrukciu viac, ako tie v Dolných.
Záver Horných Dier
