Jeden deň v Tatrách

Pôvodne som vôbec nemal v pláne chodiť po našich veľhorách. Chcel som prejsť na bicykli celé západné a severné Čechy. Ale keď som si po týždni "vytrúsil" fotoaparát zo šaragle (rozumej z nosiča) a spolu s ním som stratil aj voľajaké dokumenty, vrátil som sa domov. Doma som dlho nepobudol a šiel som k babke na stredné Slovensko. Tam ma akýmsi zázrakom (dodnes nechápem ako) našiel kamarát z Nemecka. Mal so sebou pár Francúzov, s ktorými sme sa prešli po Malej a Veľkej Fatre. Počas tých výletov sme sa stále ponáhľali, a vďaka tomu som získal akú-takú kondičku.

Kamarát sa vrátil domov a ja som sa pobral do Tatranskej Štrby. V kempe som si rozbil stan. Nuž a ďalší deň ráno som vyrazil na výlet. Bolo to ešte za minulého režimu, vtedy sa kradlo ináč ako dnes, takže som si mohol dovoliť nechať stan v kempe celý deň bez dozoru.

Na výlet som vyrážal skoro. Zubačkou som sa vyviezol na Štrbské Pleso a už o 5.30 som šľapal. Najprv na Popradské pleso a nato hore Mengusovskou dolinou. V celej doline nebolo okrem mňa jediného človiečika. Zato kamzíky sa pásli priamo na turistickom chodníku. Míňal som Hincovo pleso, ktoré je najväčšie na našej strane Tatier.

Šiel som rezko a kúsok po 8.00 som už bol na Kôprovskom štíte. Vyvalil som sa na zem a naraňajkoval som sa. Tatry boli zaliate slnkom a kam len oko dovidelo, nikde ani nohy. Na neuverenie.

Dolu Hlinskou dolinou som sa šuchmal. Zrelé čučoriedky sa mi hompáľali na úrovni očí a tomu som neodolal. Cpal som sa vitamínmi. Zbehol som do doliny a vyšiel som k Nižnému Temnosmrečianskemu plesu. Je to jazierko s úžasne priezračnou zelenou vodou. Oplatí sa ho vidieť.

Dolu Kôprovskou dolinou som už opäť uháňal. Bol som oddýchnutý. Pozrel som si vodopád na Nefcerke a o 14.00 som bol na Troch Studničkách. Čo ďalej? Kukol som na smerníky, na ktorých stálo, že na Kriváň je to okolo troch hodín. To by som mal v pohode stihnúť! I začal som šľapať do kopca.

No, výstup na Kriváň ma trochu zmohol. Zopár krát som si musel odýchnuť, kým som sa vyteperil nahor. Tesne pod vrcholom je neveľký žľab, plný šotoliny. Ide sa tým dosť zle. Ráno svietilo slnko, vzduch bol priezračný, z Kôprovského štítu som videl široko-ďaleko. No teraz sa to zhoršilo. Ani len Nízke Tatry som z Kriváňa nevidel poriadne.

Cestou na kopec som míňal davy turistov. Zato keď som z neho schádzal, naproti (teda hore) nešla ani noha. Minul som tmavé, priam čierne Jánske pleso, a o pol ôsmej som výlet zakončil na Štrbskom Plese.

V Tatrách som pobudol ešte dva ďalšie dni. Lenže tie už neboli tak pekné. Prvý z tých dní mrholilo a druhý pršalo. Nuž a keď som sa po upršanom výlete vrátil na Štrbské Pleso, zistil som, že mi v ruksaku celý deň plával občiansky preukaz vo vode. Odvtedy som mal pečiatky trvalého a prechodného pobytu pootláčané durch celým preukazom. Nuž čo. Aj to je sponiemka.