Prečo som šiel na rovinu? Nuž preto, lebo sa mi páčia nielen kopce, ale i lužné lesy, polia s úvozmi, a aj kultúrne a technické pamiatky. V lete je na rovine príliš teplo, pod ťažkou krošňou by som sa potil ako kura na pekáči, a preto treba na nížiny využiť chladnejšie počasie. No tohoto roku bolo aj začiatkom jari teplo.
Asi 10 kilometrov severne od Kolína som kráčal lužným lesom, v ktorom kvitli koberce chochlačiek dutých.
V Poděbradoch ma vítali staré vzdúvadlá.
Hrad v Poděbradoch.
Vzdúvadlá v Nymburku.
Hradby Nymburku.
Z Nymburku som zamieril na sever, pričom Labe tečie na juhozápad. Chvíľu som šiel po koľajách a neskôr lesom. Cez Jabkenice a Dobrovice som prišiel do Mladej Boleslavi. Tam som sadol na vlak a odviezol som sa do Litoměřic, skade som opäť vyrazil pešo. Tentoraz nie po prúde, lež proti prúdu Labe.
Šiel som do Terezína. Toto sú hradby Veľkej pevnosti. Vypadajú navlas tak, ako hradby v Josefove pri Jaroměři. Niet divu. Veď obe tieto pevnosti dala postaviť Mária Terézia. (Preto sa volajú "Terezín" a "Josefov".)
Do Malej pevnosti, v ktorej bol koncentračný tábor a v ktorej je teraz pamätník, som nešiel. Keď som videl tie polia bielych krížov pred vstupom, tak som sa otočil. No zaujala ma pamätná tabuľa na radnici vo Veľkej pevnosti.
Uvítal by som, keby sa na Slovensku objavovali skôr takéto tabule, ako pamätné tabule Dr. Husákovi.
Prešiel som cez kopec a výlet som zakončil v Roudnici nad Labem. Za mestom sa vypína Říp.
