Prečo práve otázky viery? Nuž preto, že už pred pár rokmi som sa od Kórejčanov dozvedel, že najrozšírenejšími "náboženstvami" je v ich krajine kresťanstvo a budhizmus. Z tých kresťanov je vraj asi polovica katolíkov a polovica je protestantov. Čo je na tom čudné? Pozrite sa na kórejskú zástavu. Majú na nej symbol taoizmu. Ako je teda možné, že nie sú všetci Kórejčania taoisti?
Odpoveď je (myslím odpoveď Kórejčana), že taoizmus nie je náboženstvo, ale filozofia. Mne sa taká odpoveď nepáči, pretože tá filozofia je obohatená o rituály, ktoré sa prevádzajú v taoistických chrámoch. Preto si myslím (a nemyslím si to sám), že taoizmus je náboženstvo.
Kórejčan vo vlaku bol protestant (traja ďalší, s ktorými som sa v minulosti rozprával, boli katolíci), a tiež tvrdil, že taoizmus je filozofia. Tak som sa ho opýtal, či nemá v byte miesto s vonnými tyčinkami, kde si pripomína napríklad starých rodičov. Dostal som nepriamu odpoveď v tom zmysle, že správne tuším, Kórejčania si veľmi vážia svojich predkov. Mieril som k tomu, či má doma oltár na uctievanie predkov. A z jeho odpovede usudzujem, že ak aj nemá taký oltár, tak je mu to blízka predstava.
Teda môj spolucestujúci bol kresťan (protestant) a popri tom taoista a zrejme aj konfucián (či konfucionista, chudák slovenčina). Pravdepodobne bol vyznavačom troch náboženstiev. Predpokladám, že si to vie zladiť a nevidí v tom žiaden problém. Je však jasné, že jeho postoje ovplyvňujú všetky tieto náboženstvá. Viete si to predstaviť?
__________________________
Prečo to píšem? Preto, že u nás som často svedkom vyhrotených postojov najmä medzi katolíkmi a ateistami. Pritom v našich končinách máme všetci, či si to pripúšťame, alebo nie, kresťanský pohľad na svet. Teda často majú u nás postoje (a najmä spôsob argumentácie) katolíka a ateistu k sebe bližšie, ako sú postoje a argumentácia katolíkov z rôznych kútov sveta. Napriek tomu sa ľudia potrebujú voči sebe vymedziť zaujatím protikladných stanovísk. Hoci to čiastočne chápem, takéto vymedzovanie mi je cudzie.
Ateista - veriaci; liberál - konzervatívec; pravičiar - ľavičiar; východniar - západniar ...
Najsmiešnejšie je takéto "vymedzenie sa" medzi športovými fanúšikmi. Krásne to opísal Samo Marec. Fanúšikom je samotný šport totálne ukradnutý, dôležitá je sociálna stránka "vymedzenia sa". Fanúšikom vôbec neprekáža, že sa po zápase objímu kamaráti z opačných tímov, že si navzájom pogratulujú, či zájdu spolu na pivo. Pre fanúšika je súper úhlavný nepriateľ, ktorého treba poraziť, zničiť, zlikvidovať.
A tak by som si prial, aby som sa na týchto stránkach stretal viac s ľuďmi, ktorí chcú ozaj diskutovať. S ľuďmi, ktorí si chcú čosi vyjasniť, upresniť, ktorí chcú napísať svoj momentálny pohľad na vec a popri tom nájsť spoločnú reč, či prijateľný kompromis. Veď postoje ľudí z našich končín a v našej dobe majú k sebe tak či tak blízko. Samozrejme, k tomu je potrebné, aby sa ľudia vzdali "fanúšikovstva". Aby sa vzdali nekritického obdivu k športovému klubu, k politikovi, či k ideológii a aby sa vzdali túžby "patriť" k čomusi. Aby ľudia neboli len kópiou vodcu a aby ani ich myšlienky neboli iba kópie, ale originály.
