V niekoľkých z nich som bývala a jeden som po niekoľkotýždenných obhliadkach nehnuteľností dokonca i kúpila. Niekoľko desiatok nových príbytkov som sama navrhla a zopár ich za tie dva roky už i stojí. A tak po nedávnej obhajobe jedného svojho väčšieho projektu pred miestnou samosprávou (County Council) som si uvedomila zopár skutočností a rada by som vás oboznámila s mojím, čisto užívateľským pohľadom na kultúru anglického príbytku.
V zásade platí pravidlo, že Angličania to majú radi útulne a „po starom“. Tí čo v Anglicku aspoň pár dní pobudli poznajú tie najotravnejšie veci na anglických domoch – oddelené kohútiky na teplú a studenú vodu, okná otvárajúce sa von resp. neotvárajúce sa vôbec, či všade staré koberce, dokonca koberce i v kúpelni a kuchyni. Čo už, že oddelené kohútiky nemajú v dobe moderných boilerov opodstatnenie (pôvodne boli kohútiky oddelené aby sa pitná voda nekontaminovala teplou, ktorá bola často ohrievaná a skladovanána povale bez uzavretia nádoby – pozn. autora), okná sú na vetranie a občas ich treba aj umyť a koberce v sebe zbierajú prach a všelijaké baktérie a vôbec si nechcem predstaviť, čo sa tak môže nachádzať v niekoľkoročnom koberci v kuchyni či nedajbože v kúpelni, najmä ak nie ste prvým obyvateľom domu.
Anglický dom je na naše pomery malý. Vzhľadom na hustotu osídlenia a cenu pozemkov sa niet ani čomu čudovať. Okrem centier veľkomiest zástavba nepresahuje výšku dvoch-troch podlaží a tak snaha na ostrove vedľa seba nasekať rodinné domy pre vyše 60 miliónov ľudí pri súčasnom akom-takom zachovaní rurálnej krajiny je odmeňovaná typom rodinného domu, ktorého prízemie by sa celé zmestilo do našej obývačky (samozrejme s výnimkou príbytkov pre horných desaťtisíc). Veľkosť anglickej postele dneška a iných nábytkov je vo veľkej miere zachovaná z minulosti (pamätáte tie malinké postele, ktoré sa u nás dajú vidieť v skanzene), čo je samozrejme veľmi praktické, lebo tie pekné moderné nábytky, ktoré sa tu dajú zahliadnuť v časopisoch by sa aj tak do domu nezmestili.
Anglický dom je studený. Vďaka miernejšej podnebnej klíme neboli požiadavky na zateplenie objektov také akútne ako v iných krajinách; ešte v nedávnej minulosti stačil 215 mm hrubý tehlový múr. To ale neznamená, že obyvateľom takýchto príbytkov nebola zima a tak svoje opodstatnenie našli všadeprítomné koberce. Dnes sa to legislatívou postupne mení, no ak si kúpite zopár desiatok rokov starý dom (čo je v Anglicku veľmi pravdepodobné, keďže sa bežne býva v domoch starých i 500 rokov) a nechcete mrznúť a ani mesačne platiť horibilné sumy za vykurovanie, čaká vás veľa práce a investícií.
Anglický dom je tradičný. Tehličkové steny, šikmá tradičná strecha, malé okná s historizujúcimi rámami a živé ploty v predzáhradkách dodávajúce uliciam to anglické čaro. Niet sa ani čo čudovať, že prvý mesiac sa mi Anglicko zdalo ako z rozprávky; staré Viktoriánske tehlové domčeky so záhradkami, obklopené živými plotmi a množstvom upravenej zelene lemujúc úzke kľukaté cesty boli predsa také chutnučké. Najmä po rokoch strávených na panelákových sídliskách...
Smutnú realitu som si začala uvedomovať až neskôr; často i domy či celé apartmánové bloky postavené v treťom tisícročí sa žiaľbohu snažia vyzerať ako rodinné domy spred 150 – 250 rokov. A nielen vzhľadovo. (Určitý pokrok im treba však uznať, drevený záchod na dvore bol nakoniec predsalen nahradený kúpelňou integrovanou do domu J.) Na rozdiel od tých starých však tieto novodobé imitácie anglického domu stratili to anglické čaro, nehovoriac o tom, že architektúra by v každom prípade mala byť pravdivá a vypovedať nielen o svojej funkcii a konštrukcii, ale i o dobe svojho vzniku a tým byť odkazom svojej doby pre budúce generácie.
A tak ako som tak stála pred vyše tuctom miestnych, priemerne asi 60-ročných poslancov a snažila sa obhájiť moderný apartmánový blok na brehu rieky v centre jedného provinčného mesta s takmer plochou strechou a výškou miestami „až!“ päť podlaží, uvedomila som si, že pravdepodobne nemám šancu. Fakt, že nový dom bude energeticky efektívny, moderný, v súlade so súčasným štandardom bývania a s využitím moderných materiálov a technologických postupov ich nezaujímal. Oni chceli tehličky, viktoriánske okná a minimum inovácie. Tak to predsa majú radi a osvedčilo sa to.
A tak ja som si teda aspoň vymenila kohútiky v kuchyni za zmiešavaciu batériu, vyhodila nový, čerstvo natiahnutý koberec v obývačke a obrúsila a nalakovala pôvodné drevené podlahové dosky a do kuchyne a kúpelne natiahla lacné linoleum. Len tie okná budú špinavé kým sa mi nepodarí odchytiť nejakého umývača, ktorý chodí zásadne vtedy keď sme v práci.
