Zatiaľ čo doma na Slovensku sa všetci moria s rekordnými horúčavami, tu na ostrovoch máme tiež rekordné leto. Akurát je to presne naopak. Totiž posledné počasie, ktoré aspoň ako-tak pripomínalo leto či neskorú jar (rozumej 5 dní ustáleného slnečného počasia s teplotami mierne nad 20 stupňov Celzia) si pamätám z konca apríla. Odvtedy tu v podstate neustále prší a teploty sa pohybujú medzi 12 a 16 stupňami i koncom júla.
Viem si predstaviť čo by mnohí na Slovensku dali za pár upršaných chladných dní. Som si istá , že presne to, čo by som dala ja za aspoň týždeň horúcich slnečných dní. Presne to, čo by som dala za možnosť obliecť si iba tielko, sukňu a sandále namiesto nepremokavého kabáta a ťažkých topánok. Za možnosť ísť von na prechádzku, alebo sa iba tak natiahnuť na kresle v záhrade a vychutnávať si slnečné lúče na mojej tvári. Za to, že by som nemusela v júli zapínať kúrenie. A aj za to, že by mi v záhrade na slnku prádlo uschlo za dve hodiny a voňalo by avivážou a slnečnými lúčmi namiesto vlhkosťou a plesňami.
Milujem slnko, dodáva mi energiu. Vie ma ráno zobudiť do dobrej nálady, vie ma rozosmiať a vie mi dokonca vyliečiť moje večne zapálené dutiny. Bez slnka sa mi nechce robiť nič, bez slnka sa mi ani nechce ráno vstať z postele. Keď prší, nechce sa mi ísť von, do práce, či na plaváreň. Skrátka nikam. A nie som jediná. Kolegovia v práci sa na počasie toto leto začali sťažovať ešte skôr ako ja. (Nemali by byť Angličania náhodou zvyknutí na daždivé počasie?) Ja som iba potichu deň čo deň dúfala a čakala, že sa to nasledujúci deň zmení. Zatiaľ sa nezmenilo už niekoľko mesiacov. Niekoľko týždňov dozadu už aj BBC začala v správach vysielať rady, ako predísť depresiám z neustále zatiahnutej oblohy a dokonca i Marks & Spencer (a iné obchody) sa ozvali, že kvôli tohtoročnému počasiu klesá ich predaj a zisky. A to nespomínam domácnosti na severo-východe, kde tohoročné „letné“ dažde zaplavili celé mestá a spôsobili miliardové škody a mnohé rodiny budú ešte dlho bývať v karavanoch zaparkovných vo vlastnej záhrade.
A tak na záver (aby som nebola ako taký Angličan, ktorý stále len o počasí rozpráva) iba dodám, že zatiaľ čo väčšina domácich sa aspoň na dva týždne zbalí a vypadne na dovolenku niekam do Španielska nachytať bronz, ja si to „anglické leto“ tento rok vychutnám až do dna, keďže v posledných mesiacoch tehotenstva a ešte aspoň mesiac po ma žiadna letecká spoločnosť neprepraví preč z tohto upršaného ostrova. Nikdy som si nepomyslela, že sa raz budem cítiť ako stroskotanec na ostrove, z ktorého niet úniku.
Viem, že to nie je ľahké a dúfam, že tie horúčavy zvládnete, zatiaľ čo ja iba ticho závidím. :-)
