Aj vy poznáte nejakú, čo sa vydala za cudzinca? (Mňa nepočítajte. :-)) Možno ho ani tak dlho a dobre nepoznala. Aj svadba prišla možno akosi narýchlo. A možno bolo i dieťa na ceste. A možno sa dokonca vydávala za niekoho, s kým nevedela ani poriadne komunikovať, ak nerátame tých zopár fráz v angličtine. Napriek tomu neváhala. Zbalila zopár kufrov, povedala zbohom svojej rodine a všetkým dlhoročným známym a priateľom a bez mihnutia oka (ok, možno nejakú tú slzičku predsalen vyronila) nasadla do lietadla, ktoré ju odvezie do iného a neznámeho sveta. Možno ružovejšieho. A možno ani to nie.
Z vlastej skúsenosti viem, že si určite nevybrali jednoduchší život. Skôr naopak.
Včera som stretla v parku Annu. Pôvodom z Ruska, s dieťaťom vo veku Zoe. Nepáči sa jej tu a chcela by sa vrátiť s Britským manželom a malou naspäť domov do Petrohradu. Auto nemajú a manžel by ju aj tak samu nikam nepustil, lebo sa vraj o ňu bojí. Ani o tomto parku, ktorý je vzdialený desať minút od jej domu ešte minulý týždeň nevedela a to tu už býva vyše roka. Zamknutá v zlatej klietke - ehm, teda vlastne v typickom anglickom malom radovom dome bez záhrady - bez známych a kamarátov, a bez možností len tak niekam aspoň sama vyraziť.
Čím to je, že niektoré dievčatá by pre muža svojho srdca i hory prenášali? A pre cudzincov zvlášť. Čím to je, že sú schopné prinášať obety, ktoré by pravdepodobne doma inak nikdy nepriniesli? Ignorujú nevyhnutné ťažkosti spoločného života a prehliadajú nedostatky, ktoré by našim chlapom neodpustili? Je to preto, že ten vzrušujúci život a svet v inej krajine je taký neznámy, že existuje iba v ich predstavách, poriadne zidealizovaný, takisto ako ich nastávajúci? Alebo je to skutočná láska, ktorá im zatemní ich zdravý rozum bez rozdielu, z ktorej krajiny dotyčný pochádza?
Možno sú niektoré z nich dokonca úplne finančne závislé na manželovi. Možno iba načas, kým sa nenaučia jazyk krajiny a nenájdu aspoň nejakú prácu. Bez priateľov a známych, ktorým by sa mohli občas vyžalovať na pleci keď sa s drahým pohádajú o tom, kto by mal umývať riad. A z domu sa dostanú len vtedy, keď ich niekam vytiahne manžel. Že on je taký domased? Nuž smola.
Aj vám z predstavy, že by ste sa ocitli v podobnej situácii behajú zimomriavky po chrbte? Mne určite. Možno niekto namietne, že to nebola pravá láska, ale ja som začala baliť kufre, až keď som mala zaistenú dobrú prácu a vidinu nejakých kolegov (niekde predsa treba s budovaním nových známych začať :-)). A prvú vec, ktorú som po príchode do nového bydliska urobila, bolo to, že som sa prihlásila na horolezecký kurz a kúpila si iba svoje auto. Staré a hrdzavé, ale odviezlo ma, kam som potrebovala. A o to išlo. A viem, že Stu by to inak nechcel. Aj za cenu toho, že mu teraz občas zavesím Zoe na krk a idem s kamarátmi na pivo.
