Názory mnohých ľudí na úroveň bývania „na západe“, ktorí tam aspoň zopár týždňov prechodne bývali, sú často skôr negatívne. Neopravené a zatuchlé domy, absencia centrálneho vykurovania, a celkovo - všeobecný štandard bývania je akýsi nižší ako „u nás doma“, dokonca i v porovnaní s panelákovými bytmi. Moja osobná skúsenosť s dlhodobejším bývaním v Belgicku, USA, UK, samozrejme na Slovensku a dokonca i v Thajsku a práca architekta v UK a na Slovensku mi poskytla zopár postrehov a snáď i odpovedí, prečo je to tak. Keďže detailne poznám iba výstavbu na Slovesku a Anglicku, budem hovoriť najmä o týchto dvoch krajinách.
Na začiatok treba povedať, že mnohí z nás si neuvedomujú, že obnova obrovskej časti nášho bytového fondu prebehla počas 40-tich rokov komunistického režimu. Keďže každý mal „nárok“ na slušné a adekvátne bývanie, aby si komunistická vláda dostála svojej propagande a sľubom, musela ho zabezepčiť. Ako inak, masovou výstavbou typových objektov, lebo inak to v takom množstve ani veľmi nešlo. I tak niektorí čakali na svoj „zákonitý“ príbytok roky ak nie celé desaťročia. A tak vďaka socialismu a jeho propagande tu teraz máme neuveritľné množstvo štandardných bytov so štandardnou kúpelňou, kuchyňou, ústredným vykurovaním a teplou vodou.
Nová masová výstavba samozrejme znamenala rozsiahlu asanáciu existujúcich, podľa socialistických noriem „nevyhovujúcich“ objektov. A možno ani nevieme o čo sme nakoniec prišli. Mnohí si neuvedomujú, že nebyť tohto obdobia, boli by tu tiež ulice pozostávjúce zo starých rodinných domov v rôznom stave obnovy, podľa toho na čo majiteľ domu má.
A o to tu ide. Nehovorím žiadnu múdrosť sveta, keď tvrdím, že v krajinách kde kapitalizmus a trhový mechanizmus nebol umelo prerušený a narušený ide o peniaze - alebo zisk v akejkoľvek forme. A od toho sa odvíjajú všetky ďalšie zákonitosti. Developeri chcú postaviť čo najviac domov za čo najmenej peňazí a na druhej strane predať čo najdrahšie. Stavebné spoločnosti sú tlačené do nižšej ceny, ale keďže aj im ide o čo najväčší zisk, kvalita trpí. A konečný vlastník kúpi iba to na čo má alebo za čo je ochotný zaplatiť danú sumu.
A tak nie všetky domy sú rozľahlé a pohodlné, nie všetky majú centrálne vykurovanie či prívod plynu, nie všetky majú záhradu či fungujúce a slušné vybavenie. Vnútorné priečky sú často zo sadrokartónu a kanalizácia je vedená po vonkajšom múre. Veľmi tu nemrzne a tak je to najlacnejší možný spôsob ako napojiť dom na verejnú kanalizáciu. Čo na tom, ako to vyzerá.
Aj veľkosť domu závisí od množstva faktorov, najmä je ovplyvnená cenou pozemkov, ktorá závisí od príťažlivosti lokality a sekundárne aj od hustoty obyvateľstva. Ťažko sa býva v obrovskom dome s výhľadom na škótske hory, ak cesta do zamestnania - ak nejaké v takej oblasti je - trvá tri hodiny.
Samozrejme aj tu, v UK vstupuje štát do problematiky bývania, a to legislatívou a normami. Sú však menej prísne ako tie u nás, lebo každý si uvedomuje, že čím je prostredie voľnejšie, tým je trh prirodzenejší a efektívnejšie fungujúci. V poslednej dobe, najmä vďaka členstvu v EU, sa však aj normy často menia a „vylepšujú“, no všetko sa na lepšie neobracia. Smutnou pravdou je, že čím novší dom, tým horšia kvalita napriek prísnejším normám oproti minulosti. Ak sa niekde pridá, musí sa niekde ubrať. Minulý týždeň som bola na záverečnej inšpekcii devätnástich novopostavených domov. Zoznam vád mi namiesto očakávaných pár hodín trval niekoľko dní. Najnovším hitom je požiadavka, že 10% domom spotrebovanej energie musí byť obnoviteľná energia. Feasibility studies potvrdili, že výroba a inštalácia solárnych panelov, alebo veterných mlynov a energia na to spotrebovaná je drahšia ako energia, ktorú počas svojho života vyprodukujú. Niekde sa ten stratený zisk zasa bude musieť nájsť.
A tak domy sú tu veru všelijaké. Malé, veľké, staré a zatuchnuté, či zrekonštruované a nové. A bola som i v takých, čo mi vyrazili dych (máme zopár zakázok od futbalistov). Tu sa dá kúpiť takmer všetko a slušné bývanie určite!
A tak nesúhlasím s názormi ľudí, ktorí kritizujú a porovnávajú bývanie „na západe“ s tým u nás. Najmä ak tí, čo porovnávajú naše paneláky s bývaním vonku, sa pravdepodobne pri výbere ubytovania zameriavali na tú najspodnejšiu časť trhu s nehnuteľnosťami v zahraničí. Ja som skrátka pravičiarka a nerada sa nedobrovoľne delím. Chcem iba to, na čo mám nárok na základe svojho snaženia. Ak nemám na honosné bývanie, budem sa musieť uskromniť. Ak sa mi nepáči, za lepšie budem musieť zaplatiť viac. A nie som to ja, kto určuje „vhodnú“ cenu za kúpu či prenájom domu, ako si to mnohí radi myslia.
Vo všetkýcj krajinách som bývala vo veľmi slušných príbytkoch. Vždy som prechodila viacero ponúk, kým som zložila zálohu a preto som vždy mala pocit, že dostávam to, za čo som si zaplatila. Mohla som bývať i lacnejšie, no ja mám rada svoje pohodlie. V Thajsku som platila celý mesačný plat priemerného Thajčana za jednu malú izbu, no časté návštevy domácich a ich užasnuté pohľady ma utvrdili v tom, že plesnivá no vykachličkovaná kúpelňa je pre nich neuveriteľný luxus. Ja preto neverím, že bývanie na Slovensku je v lepšom stave. Keďže životnosť príbytkov je niekoľko desaťročí a viac, ešte stále cítime ten socialistický „doping“ v tejto oblasti. Keď sa chceme toľko porovnávať, počkajme zopár desiatok rokov a uvidíme ako to bude vyzerať. Najlepšie by však bolo nečakať a začať obnovovať.
