Mať na pamäti, že Fico sa kamarátil len s mocnými by mali mať zvlášť tí slabí. A nezabudnúť pri pohľade na spochybňovaného protikandidáta, že Fico nie je dobrý anjel. On aj kontakty s cirkevnými kruhmi budoval nie kvôli ľavicovosti teológie oslobodenia a jej údajnej náklonnosti k marxizmu. Fica netreba podozrievať z marxizmu. Nikomu to ani nenapadne. Pápež František má medzi marxistami veľa kamarátov a preto mu označovanie za marxistu nevadí. Fico nie je Františkov kamarát. Fico sa kamaráti s „inými" cirkevníkmi.
Putinovské maniére a skryté pestovanie vlastného „medvedeva" ho posúvajú do krymskej gubernie a nie na predmestia Paríža či do predmestí Buenos Aires. Ak zahráme na strunu závisti, tak vyzveme cestovky, aby organizovali zájazdy pred Ficovu bytovku s príznačným názvom Bonaparte. Vraj tam neprenikne ani signál mobilného operátora a preto treba telefonovať z balkóna. Je to stavba zo železobetónového monolitu podobná protileteckým krytom, nie je to nízkonákladový či nízkoenergetický tradičný rodinný domček.
Nie je nič zlé na tom, že premiér nosí drahé hodinky a že sa na letisku či v netradičných časoch vášnivo lúči s dámami, ktoré členkami rodiny, ktorú chce chrániť ústavným zákonom, nie sú. Je pravda, že premiérovi môže ísť o ochranu rodín tých druhých a svoj rodinný život si usporiada podľa vlastných pravidiel. Nie je problém, že kvôli katastrofálnej alebo aspoň problematickej situácii štátnych škôl chodil premiérov syn do súkromných škôl. Nebudeme predsa nikoho lustrovať. Je tu však evidentný nesúlad s deklarovanými hodnotami sociálne zodpovedného verejného činiteľa a priateľa chudobných s jeho vlastným spôsobom života. Zlé je to preto, lebo to Fico širokej ľudovej verejnosti tají a nerobí o tom tlačovky. Nechce aby sa predstavoval verejnosti takto. Nechce aby v ňom národ videl papaláša a mocipána, ktorý robí niečo celkom iné ako hlása. No on už dávno nie je jednoduchý chlapec v tesilákoch s bežným životným štýlom slovenského dedinského chlapca. S týmito charakteristikami by bol len hanbou dediny či obávaným kamarátom miestnych výpalníkov a kmotrov. Ostatne čosi na tom bude. Fica sa bojí a preto sa mu vazalsky či nevoľnícky korí veľká časť Slovenska. Vrátane Bielika, Puškárovej a toho neznámeho moderátora z RTVS.
A tu sa posúvame ďalej. Nesúlad je evidentný aj na úrovni spoločenskej. Stretnutia premiéra nemôžu byť stretnutiami tretej kategórie či štvrtej cenovej skupiny. Premiér sa musí stretávať s dôležitými ľuďmi z hospodárskych či politických zoskupení. Ak však vie premiér na jednej strane ostro pranierovať existenciu schránkového kapitalizmu a netransparentných účtov svojich protivníkov, je to v prísnom protirečení s pochybnosťami ohľadom získavania peňazí vlastnou hlavou, keď sa okolo motá Fedor a hlas podobný Ficovmu dôrazne odmieta, aby ho niekto držal za citlivé miesto v rozkroku, lebo to bola jeho hlava, ktorá peniaze pre stranu získala. A hlas hovorí, že dúfa, že to nikto nepočul. Počul...
Aj jeho kontakty s podnikateľmi spájanými so spisom Gorila vzbudzujú veľa otázok, ktoré potrebujú odpoveď. Kvôli napríklad bezpečnostnému riziku. Vtedy môže byť dobrým materiálom aj pohár coca-coly skonzumovaný za pochybných okolností alebo vášnivý bozk „inej" ako vlastnej žene, ktorý by u dospievajúceho mladíka nikoho nezaujímal. Pán Robert Fico je však premiérom a nie dospievajúcim mladíkom. Preto sú odpovede na tieto otázky pre niektorých ľudí z radov jeho možných voličov zaujímavé a dôležité. Mali by teda byť.
Intímnosť náboženského presvedčenia dnešného premiéra prísne kontrastuje s inváziou do súkromnej sféry Andreja Kisku. Presvedčenie, ku ktorému sa rímsky katolík Robert Fico hlási však nie je súkromné. Práve preto - pre svoje presvedčenie trpeli za komunizmu desaťtisíce ľudí, mnohí z nich zaplatili toto svoje presvedčenie životom. V tomto bode je slabé aj svedectvo Kiskovho života, no jemu sa členom KSČ stať nepodarilo.
Áno je to problém, lebo kresťanská viera a životný štýl má okrem osobnej roviny aj silné spoločenské súvislosti. To, že momentálne neexistuje prezidentský kandidát, ktorý o tom verejnosť spoľahlivo a hodnoverne uistí neznamená, že by katolíci mali zvoliť za prezidenta boľševického pokrytca. Andrej Kiska nie je dobrý anjel, ale svojím Dobrým anjelom už pomohol toľkým ľuďom, že svoju naivitu pri obcovaní so scientológiou, z ktorej ho umne a rafinovane obviňuje Rober Fico, už dávno odčinil. Nikto z nás bežných občanov nebudeme vedieť v našich životoch pomôcť toľkým ľuďom ako Andrej Kiska. Lineárny konfesionálny pohľad hovorí: svedectvo Kiskovho života je jasné: je aspoň taký dobrý katolík ako Fico. Jeho dcéra ide koniec koncov o pár týždňov na prvé sväté prijímanie. A jej otecko sa na to teší. Toto svedectvo katolíckej verejnosti nestačí...?
Nie naozaj nemám nič osobné proti Robertovi Ficovi. Rešpektujem ho, obdivujem jeho schopnosti poznať a manipulovať slabosťami chorej slovenskej duše ale priznám sa, že ho neviem voliť. Áno jeho „program" dostal mandát. Preto to rešpektujem. Môže ďalej pracovať pre národ, ktorý tak pripravene a oddane miluje. Ako premiér vlády tejto krajiny. Prezidentom by mal byť niekto iný. Keď už pre nič iné, tak preto, aby premiér videl, že sa dá žiť aj inak, ako žije on. Časy, ku ktorým sa tesilovými nohavicami a birmovkou prihlásil Robert Fico sa však nesmú vrátiť.
Nepovšimnutý November hovorí aj to, že väzni svedomia a vlastného presvedčenia a ich obete pre Roberta Fica nič neznamenajú. Aj keď cirkevníci kresťanský životný štýl často deformujú tak, že sa zredukuje na vonkajšie formy bez autentického obsahu. To je domáca úloha pre spoločenské a duchovné elity: ako to zmeniť?
Morálny rozmer týchto volieb je práve v tom, že zanecháme lacný a povrchný štýl deklarovaných presvedčení a pokúsime sa mu dať vnútorný zmysel a obsah. Kiskov príbeh „od amerického sna k Dobrému anjelovi" paradoxne aj s jeho „scientologickými poblúdeniami" je sympatickejší ako „papalášsky pochod" Roberta Fica. Kiska je obyčajný človek, ktorému otvorená spoločnosť umožnila byť úspešným, Robert Fico je úspešný príbeh straníckej kádrovej rezervy efektívne využívajúci konkurenčnú výhodu posunutej štartovacej čiary.
Potom uvidíme, že dôležitejšie ako Ficova birmovka a tesiláky sú Ficove objatia a bozky s Harabinom, ktoré ohrozujú samotnú podstatu kontroly a delenia moci v demokratickej spoločnosti. A kým tieto veci budú súkromnou vecou Roberta Fica, tak by voliči Milana Kňažka, Radoslava Procházku či Pavla Hrušovského mali bez váhania podporiť plachého a slabého Kisku a nie všemocného Fica. Toto je Ficova nerovnica. Postaviť sa na stranu dnešného premiéra znamená podporiť polarizáciu krajiny a vystaviť ju nebezpečenstvu nanútenej jednoty. No a Kisku môžeme „potrestať" tým, že nabudúce zvolíme niekoho iného. Teraz by mal dostať šancu a ukázať, že politika sa dá robiť aj inak. Aktívne občianstvo môže vyzerať aj takto.
