Hej to bolo iné. Kotlebovci vtedy nežili. Ale Hitlerov kamarát Heydrich žil. A vraždil. A Hitler bol aj Tisov kamarát. Aj ten žil a vraždil. No a Tiso tiež žil a posielal do plynu svojich spoluobčanov. Občanov štátu, ktorého bol prezidentom. Len preto, lebo to neboli kresťania ľudáckeho strihu, hoci niektorí sa to aspoň krstom pokúsili v poslednej chvíli zmeniť. Nepomohlo. Život to stálo viac ako 50 tisíc občanov tisovskej Slovenskej republiky.
Dnes nosia niektorí naši spoluobčania Tisa na tričku, vo Varíne sa volá po ňom ulica a mladí ľudáci z Bielej légie dostali vďaka ľudáckym a Tisovým úlisným pohrobkom, ktorí chceli oklamať dejiny aj prezidentku, štátne vyznamenanie. No môže to byť aj trochu inak. Za ich snažením rehabilitovať ľudí ako Tunega, Púčik a Tesár, prezident Jozef Tiso či biskup Ján Vojataššák je ich presvečenie a celé ich úsilie je teda vlastne dobromyseľné.
Sú v tom takpovediac nevinne (podobne ako vtedy Tiso...) len vďaka lojálnej a nekritickej viere v neomylné interpretácie, ktoré naformátovali ich mysle a postoje. Stotožnili sa s nimi a už ani nevedia, že sa mýlia. A ako. Treba za ním hľadať skôr efektívne, dlhodobé a systematické nekritické pôsobenie cirkevných ústredí, teda biskupov a vyššieho kléru, ktoré smeruje k prepisovaniu histórie s cieľom rehabilitácie vplyvu a prítomnosti úradnej cirkvi a kléru v slovenskom spoločenskom a politickom živote. Práve preto nemálo slovenských katolíkov vidia v Jozefovi Tisovi svoj vzor.
Cieľom takéhoto prepisovania histórie je prekryť spoluprácu s režimom satelitného štátu Tretej ríše tzv. komunistickým odbojom. Práve preto im tak záleží na tom, aby boli jeho exponenti ocenení v demokratickom svete a kanonizovaní či blahorečení v rímskokatolíckej cirkvi. Práve preto im tak záleží na "inej" interpretácii Slovenského národného povstania a jeho spochybnení rečami o povstaní ako komunistickom puči a smutnej kapitole slovenských dejín.
Preto im tak záleží na spochybnení výsledku retribučného Národného súdu a rozsudku smrti nad Jozefom Tisom a jeho interpretácii ako Benešovej pomste, českom či luteránskom komplote a "nepatričnom" obesení počestného kňaza. Práve preto im tak záleží na zamlčaní uspešného arizačného snaženia biskupa Jána Vojtaššáka. Práve preto sa prezidentský štáb nedozvedel o udavačskej aktivite v prospech tisovského režimu troch mladých ľudáckych "mušketierov" z Bielej légie. Bagatelizovanie historického pôsobenia týchto angažovaných mladíkov, ctihodného biskupa či samotného prezidenta ľudáckeho štátu má z ich životopisov postupne odstrániť "škvrnku". Prečo?
Aby sa spojenie spoločnosti a klerikalizmu teda privilegovaného pôsobenia kléru v politike a verejnom živote, tak kritizovaného dnešným pápežom, znovu etablovalo ešte výraznejšie a otvorenejšie. Dnes túto agendu prepísania a očistenia histórie prinášajú cielene lojálni laici ako Ján Figeľ pri cieľavedomom pretláčaní ocenenia troch mladíkov ako obetí komunizmu. Inokedy v pravidelných "interrupčných" vlnách poslankyňa Anna Záborská pretláča do legislatívy štátu úzko konfesionálne interpretácie katolíckej cirkvi o ochrane života. A podobne rafinovaná je aj najnvovšia iniciatíva poslancov Tarabu a Gyimesiho "zakázať dúhu".
Kotlebovci sa dlho snažili nálepku fašistov prilepiť ako židovské hviezdy iným demokratom. Avšak práve Mazurek či Kotleba sú právoplatne ako fašisti odsúdení. Ich zľahčovanie vlastnej ideologickej motivácie je preto neúprimné a pokrytecké. A koniec-koncov aj zbabelé aj keď pripustíme, že Tisovský režim nebol fašistický ale "len" ľudácky.
Jeho úzka spolupráca s Hitlerovou Treťou ríšou však ostane neodškriepiteľná. Zle maskované pokusy prekrývať xenofóbiu sa končili u Mizíka, Mazureka či Kotlebu skôr ako zbabelá fraška a nie vecná obhajoba. V podaní Figeľa a Záborskej ide predsa len o rafinovanejšiu podobu neoľudáckeho klerikalizmu. Ich lživá podstata nie je zrejmá na prvý pohľad a o to je ich snaženie ako súčasť takpovediac jednotného "pseudokonzervatívneho" národnosocialistického frontu nebezpečnejšie. Ak vás to zaujíma, písali o tom už iní. Nikto totiž ľudí v zrelom veku a ako slušných a uhladených katolíkov z fašizmu podozrievať na pravý pohľad nebude.
Tieto stasrostlivo maskované ale aj nešikovne apdejtované verzie fašizmu v podobe neoľudáckych zoskupení s tričkami s podobizňou Jozefa Tisa, nadrozmernými šekmi s číslenou fašistickou symbolikou, hnutie za ulicu Jozefa Tisa vo Varíne alebo snahy o nastolenie kresťanského národného socializmu smerujú k demontáži parlamentnej demokracie cestou jej postupnej deformácie na ich obraz. Predstieranou marketingovou ochranou tzv. tradičných hodnôt a vymyslenými dilemami chcú vzbudiť vo verejnosti strach, neistotu a spolu s nimi dojem, že oni jediní zachránia tento svet a Slovensko v ňom pred budúcnosťou a zajtraškom, ktoré sa na nás rútia.
Takto vyrábajú vo vedomí zneistenej verejnosti z neistej budúcnosti ešte väčšiu neistotu plnej strachu aj účelovými lžami budovanej nenávisti. A našli si už samozrejme aj vymysleného nepriateľa svojich "tradičných hodnôt" a prekvapivo to nie je mnohonásobný otec nemanželských detí Boris Kollár. Podobne nezmyselne ako tí, ktorí nechceli pripustiť, že stredom vesmíru nie je Zem dnes sú nepriateľmi sorosovci, liberáli, chemtrails a iní (nemal by som zabudnúť na progresívcov).
Túto jednoduchú veľkú lož o nebezpečnom "liberálnom hnoji" zdieľajú Uhríkovi aj Kotlebovi fašisti s kresťanskými unionistami, Igorom Matovičom ale aj so starými či novými smerákmi a kde-tu si rozdiel medzi Moskvou a Bruselom nevšimne ani liberálny Sulík. A progresivizmom strašili verejnosť dokonca už aj takí bardi slovenskej politiky ako Ivan Mikloš či František Mikloško. Hej a pamätáme si, že na tomto falošnom strachu z vypätého liberalizmu "vznikali" aj také nádejné strany ako Za ľudí či Spolu. Na túto veľkú - volajme ju "pseudokonzervatívnu" - lož sa ľahko vešajú menšie demagogické klamstvá o zle z Istanbulu, o nebezpečenste dúhovej vlajky, interrupčné parlamentné "seiály", o zlých migrantoch, o protirodinnej politike protirodinnej koalície, o potrebe liečiť nákazlivú chorobu homosexualnej orientácie či inom ohrození slovenskej duše. A z vlniek sa robia vlny. Funguje to?
Aj o tom sú tieto dva grafy Globsecu. Slovensko je na obidvoch grafoch v porovnaní s krajinami Strednej a Východnej Európy s najvyšším percentuálnym ohodnotením a víťazstvo myslenia rozumom nad myslením srdcom to rozhodne nie je.
Avšak s fašistami, ich klonmi či ich kamarátmi sa nevyjednáva. Fašisti a priatelia fašistov do spoločnosti, ktorá si ctí hodnoty pravdy, lásky, solidarity a spolupatričnosti so slabšími a prenasledovnými za stôl nepatria. Musia ostať pred bránami každého kultúrneho a spoločenského podujatia aj parlamentu. Niekde robíme chybu, ak sa to nedarí a robíme pravý opak.
Práve z tohto pohľadu je práve v dnešnej situácii potrebné vidieť a vyzdvihovať skutočné a inšpiratívne vzory z našich dejin. Práve preto je potrebné pripomínať spoločenský a historický význam účasti slovenského vojaka Jozefa Gabčíka na atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Práve preto treba vidieť že Heydrich, Hitler a Tiso boli kamaráti. A všetci ich dnešní "kamaráti" a obhajcovia, lebo vtedy bola taká doba, sú nepriateľmi slobody a demokracie v dnešnej dobe.
