Nepoviem, že máme, čo sme chceli. Toto určite ani voliči strany Za ľudí nechceli. Máme však určite to, čo sme v osobe Veroniky Remišovej vždy mali. "Malá" neúprimnosť a zákernosť na začiatku, nemôže zrodiť úprimnosť a priamosť neskôr. Zákerný kalkul s hrou na konzervatívnu či stredovú stranu sa premietol do ceny, ktorú bude platiť dnešná strana Za ľudí. To je cena za vypočítavú neúprimnosť a za označenie svojho najbližšieho potenciálneho spojenca za extrémnych liberálov.
Naučili sme sa s týmto označením žiť. Hoci to bolo celé trochu inak. Vždy tu však bola možnosť túto neúprimnosť dešifrovať. Len sme všetci dúfali, že sa to nejako bez otvoreného konfliktu utrasie. No z potenciálneho konfliktu v stranách "bloku zmeny", sa stal vnútrostranícky konflikt aj s prvými exulantmi. Utriaslo sa. Inak. Extrémne dôsledky smutnej pokryteckej hry na "trochu konzervatívnejšiu" stranu.
Pri tomto "vysvetľovaní" nedorozumení a hľadaní kladného hrdinu asistuje opäť iné "konzervatívne" médium. Jeho otrávená studňa dostala už do verejného diskurzu Mariána Kuffu, križiaka aj kresťanských kandidátov a ich šírenie poplašných správ v dedinských rozhlasoch.
Ale je tu vždy aj taká možnosť, že strašeniu ultraliberálnou hrozbou ešte stále úprimne veria a stále si myslia, že najväčšou hrozbou pre Slovensko nie je nekompetentný štát, zdevastnované zdravotníctvo, podvýživená kultúra, skorumpovaný systém spravodlivosti, priepastné regionálne rozdiely, generačná chudoba, stav nášho životného prostredia či systém vzdelávania v agónii ale je to otvorené a inovatívne uvažovanie o Slovensku 21. storočia, ktoré do verejnej debaty a predvolebných úvah prinieslo zoskupenie mladých a kompetentných a aj dosť úspešných ľudí v strane s názvom Progresívne Slovensko. Tých, ktorí sa neboja ženy ako prezidentskej kandidátky ani manželstva pre všetkých.
Kto by tomu bol býval vtedy veril, že pán exprezident bol tak trochu neúprimný. Nikto. Len očití svedkovia. Tí mlčia. Pochopiteľne. Ešte sa budeme potrebovať. Ale to, že strana Za ľudí sa chcela nahlas vyhnúť obvineniu zo spolupráce s vymysleným slameným panákom akéhosi extrémnemu liberalizmu sme počuli všetci na tlačovke, keď táto stredová mierne konzervatívna strana ohlásila svoj vznik. Napriek tomu, že na jej kandidátke boli ľudia naozaj otvorene a úprimne liberálne uvažujúci aj konajúci.
To bola tá "malá" marketingová neúprimnosť, ktorá ostala v rodnom liste tejto strany. Ale aj v tejto "neúprimnosti" ju úprimne a autenticky aj odvážne prekonala strana Pre ľudí. Bola uveriteľnejšia.
Pani Veronika Remišová ako niekto trefne parafrázoval Maugliho odišla z OĽaNO, OĽaNO však nikdy neodišlo z nej. Nemá sa kde vrátiť, ani nemusí. Má svoje OĽaNO 2.0 pre intelektuálov a mestských voličov. Asi takto vyzerajú "konzervativci" jej strihu. Keď sa prestanú ovládať, lebo sa to už nedá skryť a nehovoria pravdu nielen účelovo ale už aj adresne tak trochu podpásovo a bez hanby smerom k svojim najlepším.
Hej a mimochodom: nechcem návrat Fica, ani mafie, ani výhru Ficovho hlasu. Veľmi som si želal spoluprácu všetkých demokratov pred voľbami. Želám si to aj naďalej.
No zdá sa, že bez prekreslenia parlamentnej mapy to možné nebude. Ak máme otvoriť cestu kompetentnému spravovaniu Slovenska a odstrihnúť od moci pohrobkov ficovského a exficovského tábora bude to chcieť naozaj spraviť krok dopredu. Do budúcnosti. K Slovensku intelektuálne poctivému bez plagiátorov, zlodejov aj klamárov. A klamáriek.
Kedykoľvek sa toto "prekreslenie" udeje treba si to pamätať. Či už sa budú voľby konať v riadnom alebo mimoriadnom termíne. Chce to ten povestný krok dopredu. A trochu progresu.
