Ak boli niektorými členmi SDKÚ diskutovaní aj iní kandidáti na nomináciu do volieb generálneho prokurátora, je to len potvrdenie, že na SDKÚ sa nedá dívať ako na stranu "jedného" muža. Poslanec Janiš predstavuje názorovú platformu, ktorá si nemôže dovoliť predstaviť Trnku ako straníckeho kandidáta, no ukazuje veľa. Dobroslav Trnka sa ním prakticky stal.
Ak je možné stáť za HIDom, KDH či SaS kvôli pár poctivým ľuďom, je možné tolerovať SDKÚ práve kvôli názorovým platformám, ktoré neteší Trnkova stále aktuálna možnosť stať sa opäť generálnym prokurátorom. Každopádne nečakané zauzlenie.
Orwelova Zvieracia farma nadobúda na Slovensku stále silnejšie kontúry kolchozníckej ošipárne. Volanie po koalično-opozičnej spolupráci z vyhne kedysi "kovaných boľševikov" je len klamným hlasom sirén. Kto sa ním dá zviesť, určite na to doplatí. No možno aj nie.... To nie je znamenie uvoľnenia a hľadania hodnotového konsenzu. Je to len ďalší kŕč technológov moci, ktorí stále nestrávili stratu monopolu. Sebareflexia spojená s niečím, čo sa podobá ospravedlneniu či náprave spôsobenej škody a nesením dôsledkov sú im inštinktívne cudzie. Preto sa snažia aspoň o kartel. Nečakane úspešne.
Zredukovať zápas so SMERom na futbalový happening by bolo presne také intermezzo, aké si hlava vydávajúca hlas podobný Ficovmu želá. Ak niekto v tejto zápletke vidí harmonické vyvrcholenie tohto predstavenia, môže ostať prekvapený ak mu uviazne v ďalšom dejstve medzi rebrami tupý predmet podobný dýke.
Uvoľnenosť machiavellistov je vždy len útočným manévrom vyhladnutej šelmy. Či okrem Machiavelliho Vladára čítajú slovenskí „mocní muži" aj iné knihy sa už ani netreba pýtať. Banálne...? Za stolom spoločenskej debaty slovenských „elít" sedí krivda s nekvalitným mejkapom pravdy. Tá žobre pri dverách svojich sponzorov. No a generálny prokurátor bude aj naďalej dbať o to, aby spravodlivosť v Krajinke ostala slepá. Janišova platforma v SDKÚ ukazuje, že hodnotový spor medzi ňou a skupinou Mojmíra Mamojku nejestvuje.
