A my o tom musíme čítať, čo novinári napíšu. A počúvať jeho ochotné povolebné „diskusie". Stále sa pýtam: nemali tí žurnalisti a moderátori toho arogantného a ponižujúceho správania tohto človeka dosť? Prečo ešte aj teraz? „Dajte si pauzu dámy a páni", myslím si. Nemajú svoju hrdosť a profesionálnu česť? Prečo netrvajú na náležitom odškodnení a ospravedlnení, ktoré by ten, čo ich označil za idiotov čítal na úvod každého programu, v ktorom by chcel vystúpiť? Neviem. Dobro Slovenska má v podaní človeka, ktorého meno odmietam vyslovovať hranicu. Je ňou uspokojenie mocenských ambícií jeho neokomunistickej nespôsobnej papalášskej kliky. SMER sa môže pridať k dobrým návrhom, ktoré údajne rodiaca sa koalícia okopírovala z nerealizovaného programu strany SMER. Predseda mohol už dávno podpisom zachrániť Európu a Grécko. A nespravil to znova a znova.
V rámci novej politickej kultúry som však naklonený tomu, aby sa predseda strany SMER stal na 100 dní ministrom financií a ministrom životného prostredia. Aby bolo jasné, že nové opatrenia sú dozvukom jeho volebného triumfu. Tam, kde sa pre úspech novej politickej kultúry vyžaduje aj opozičná spolupráca, tam je však - zdá sa - dobro Slovenska pre stranu SMER druhoradé. Náruživý futbalista zo Súmračnej zakopáva loptu ďaleko za potok. A potom sa čuduje, že sa s ním nikto nechce hrať. Teória hier v praxi. Ohlásenie rozpočtovej sekery a volanie po pomernom zastúpení v štátnych orgánoch prichádza len krátko potom, čo sa kleptokrati otca vlasti nedostali do parlamentu a kleptokrati národní ostali extrémne ohrdnutí slovenským národom.
No kto iný ako predseda víťaznej strany a dlhoročný vodca koalície lepšie pozná rozpočtové a iné pasce hospodárenia svojho dekompenzovaného orchestra? Kto iný ako on z diaľky lepšie identifikuje tendrovo-mýtne potemkinovské dedinky? Kto iný ako on bude vedieť ktoré fitnescentrum či fitneska, klzisko či ihrisko ešte neodčerpalo všetky pridelené prostriedky z jeho rezervy.
Strana SMER si zaslúži za svoje volebné víťazstvo horúcu stoličku ministra financií, ministra emisií alebo aspoň pozíciu podpredsedu vlády pre menšiny a ľudské práva. Kto iný ako asociálny sociálny demokrat obháji tento asociálny stav našej politickej kultúry a vierohodne ho vysvetlí potomkom Svätopluka? Pre dobro Slovenska a ľud tejto krajinky. Post predsedu parlamentu by bol príliš bezpečným miestom pre tohto adrenalínového autokrata. Nech si to užije. Nech je Robert F. ministrom! Pri príležitosti 100 dní novej pomernej vlády sa uvidí, čo s ním ďalej. Len aby sa pán Trnka dovtedy stihol skontaktovať s pánom Bohumilom. Už je načase zverejniť všetky zmluvy o registrovanom partnerstve vlastnej hlavy strany SMER a všetkých širokých blízkych...
Odpoveď prečo sa predseda strany SMER správa akosi zmätočne je len jedna. Je prekvapený, že skončil ako skončil. Monopol na tlačovky a tribúna na verejné kameňovanie „nepriateľov" Slovenska sa mu nečakane vyšmykli z rúk. Nie však natoľko nečakane, aby situáciu nevyužil vo svoj prospech. Jeho účty a faktúry pre súkmeňovcov zaplatia našimi peniazmi noví správcovia krajiny. Či to na Súmračnej vnímajú ako šťastie alebo ako smolu zatiaľ na žiadnej tlačovke nikto nemal odvahu pomenovať. Ani ich veselá hovorkyňa ani nahnevaný predseda. No je to asi tak, že čo je pre iných šťastie, môže byť pre ostatných smolou. Zdá sa, že čas zúrivých tlačoviek sa skončil. No SMER sa strašne chce vrátiť. Nikdy sa netajil, že moc je predsedovou drogou. Aby sa k nej dostal, spraví naozaj všetko. Netreba zabudnúť ako vymenil svoj veľký sen sociálneho štátu za teplý vzduch a jeho násobky.
