Pri pohľade na rôzne pokusy mobilizovať obyvateľstvo pred sčítaním ľudu je zaujímavé sledovať, kto sa o tieto apely pokúša. Sú to primárne politickí predstavitelia národnostných a etnických menšín a predstavitelia cirkví a náboženských spoločností.
To, aké Slovensko v skutočnosti je, viac menej vieme. Stačí, ak si prečítame titulky novín za posledné týždne: Imunita poslancov ostane (zatiaľ?) nedotknutá a ich „pochybné" činy nevyšetrené, prokurátor sa bude voliť v tajnej voľbe, SNS prešetruje údajne klientelistické rozdeľovanie vstupeniek na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.
K tomu sa pozrieme do našich nemocníc, škôl, prípadne si pozrieme, ako Adela a Sajfa prispievajú k riešeniu zamestnanosti účinkovaním v náučnom videoprograme. Už si postupne nespomenieme na diaľničné piliere, ktoré vyrástli v záhradách ľudí v Považskej Bystrici či pezinskú skládku.
V Nemecku prebieha pred európskym cenzom kompetentná diskusia. Experti majú pochybnosti ohľadom skutočnej anonymity dát a otvorene o tom diskutujú. Nemecký ústavný súd len nedávno riešil únik osobných dát veľkých firiem a nedopadlo to pre vinníkov dobre. Nemci si do dotazníkov zaradili aj otázky, ktoré potrebujú preto, aby lepšie porozumeli niektorým spoločenským procesom. Otázka o vierovyznaní však ostala fakultatívnou. Kto chce, odpovie, kto nechce, neodpovie.
Podľa analytikov skutočným cieľom štatistiky o konfesionálnom zložení nemeckej spoločnosti je zistenie toho, koľko moslimov v Nemecku skutočne žije. Veľké cirkvi svoje členstvo registrujú a v súčinnosti s daňovými inštitúciami vedia celkom presne, koľko ľudí platí cirkevnú daň. Slobodní demokrati otvorene polemizovali o tom, prečo by mal štát takto skenovať otázku vierovyznania. Cirkvi presne vedia, prečo ich za posledné desaťročia opustili desaťtisíce veriacich a prijímajú opatrenia.
Desatoro
Na Slovensku sa desiatky percent veriacich stávajú skrytým tromfom pri vyjednávaní o dôležitých témach. Na financovanie však nemajú tieto počty priamy vplyv. Tam je kľúčom počet duchovných či počet účelových cirkevných zariadení.
Morálny apel, ktorý z čísla s percentuálnym údajom budú niektorí cirkevní lídri odvodzovať, však nemá opodstatnenie. Stav slovenskej spoločnosti ukazuje, že spoločenské javy ako korupcia či klientelizmus, ktoré nás zničujúco trápia, ešte stále nepatria do žiadnej z interpretácií Desatora, ktoré by ich zakazovali.
Počuli ste už o tom, že by nejaké cirkevné sympózium riešilo transparentnosť nakladania s verejným, štátnym či cirkevným majetkom? Fakt, že vážne prešľapy mocných ostávajú eticky aj trestnoprávne len v sivej zóne programového vypočítavého nezáujmu, to potvrdzuje. Fakt, že vysoké percento slovenských kresťanov nenapĺňa to, k čomu sa verbálne hlási, je teda zrejmý.
Faktom je aj to, že ľudový pohľad na čistý štít je jasne minimalistický. Ak niekto nikoho nezabil za bieleho dňa na ulici a neprichytili ho pri tom s nožom v ruke, tak je prijateľným kandidátom na akúkoľvek funkciu. Verejnú debatu otravujú a degradujú agresívne slová.
Pri sociálnych rozdieloch bije do očí zanedbaná sociálna zodpovednosť podnikateľov, firiem či politických špičiek. Cirkvi aj politici svorne mlčia, keď sa deje neprávosť, lebo nevedia, ako to pred súdmi dopadne. Vysvetlenie, že takéto správanie je v rozpore s tým, čo hovorí Desatoro, „ešte" ako keby nezaznelo.
Ak niekto v dotazníku pri otázke číslo 23 nezaznačí „správnu rubriku", tak podľa niektorých predstaviteľov kresťanských cirkví tým zaprie vieru. Faktom však je, že tí, ktorí stavali v podnapitom stave okolo Slovenska dvojité betónové kríže, vieru kompromitovali. Vtedy zodpovední mlčali.
Usvedčujúce čísla
Štatistika môže byť krokom k poznaniu pravdy o tom, akí by sme chceli byť. O tom, aké skutočne Slovensko je, hovorí naša každodennosť. Údaj, ktorý bude hovoriť o tom, koľko percent si v tejto štatistike vysúťažila konkrétna konfesia, bude hovoriť skôr o tom, či merateľné výstupy, ktoré by mala kresťanská tradícia našej krajiny ponúkať, týmto číslam aj zodpovedajú.
Na mieste cirkevných lídrov by som privítal nižšie čísla. Rozpor medzi deklarovanou náboženskou príslušnosťou a slovenskou každodennosťou ich totiž môže zo všeličoho usvedčiť. Aj keď je nad slnko jasnejšie, že všetko je v Božích rukách.
SME 11. 5. 2011
