Aj najväčší slovenskí myslitelia sa po vstupe našej krajiny do Európskej únie neskôr zavŕšeným vstupom do eurozóny vyjadrovali, že už v rámci Európy niet o čom diskutovať. Všetko bolo podľa nich už „navždy" nastavené a debaty o výške eurodotácií či niektorých podružných otázkach akými bolo zakrivenie uhoriek či banánov považovali pod svoju úroveň.
Vlastné témy v únii
Faktom je, že vstup Slovenska do západného kultúrneho priestoru naznačil skôr okamžitú náladu spoločnosti. Skutočné kultúrno-spoločenské vedomie za týmto priestorom zaostáva. Nehovoriac o tom, že ambícia nastoliť za európskym stolom z vlastnej stoličky a spod vlastnej hviezdičky vlastné témy ostáva stále skôr v rovine šance, do ktorej sa hráč sediaci vytrvalo na striedačke dostať nemôže. Diskusia, ktorú naša reprezentácia otvorila ohľadom problému gréckej pôžičky či budovania eurovalu je prvá zaujímavá téma, ktorej copyright si môžeme my Slováci privlastniť. Bude to stačiť na to, aby sme boli v EURO 1 skupine?
Bankovka s Tisom
Pravdepodobnosť, že sa to skončí tým, že sa v našich peňaženkách objavia bankovky s portrétmi Ďurčanského, Tisa či Vojtaššáka ani zďaleka nie je blízka nule. Kacírska otázka, kto ostane za múrmi eurovalu už nie je až taká kacírska. V Nemecku sa ňou už vážne zaoberal na podnet renomovaných ekonómov aj Ústavný súd. No a ten má veru iný dostrel ako domotaný súd v Košiciach, ktorý sa tiež volá ústavný.
Prečo je tomu tak súvisí práve s horizontami, ktoré periodicky zastierajú pohľad slovenskej verejnosti na svoju minulosť, prítomnosť a z nej prameniacu budúcnosť. Keď sa Václav Havel pozeral s rozpakmi na odhaľovanie pamätnej tabule Tisovi pred dvoma desaťročiami, považovali to slovenskí katolícki národovci za českú všetečnosť. Dnes sa proti buste ministrovi totalitného Tisovho ľudáckeho režimu ozývajú občania v Rajci aj slovenská vláda. Pod gardistickými vlajkami pochoduje masa, ktorá sa netají svojím extrémistickým nastavením no zakrýva si tvár rolákmi a štýlové vyholené hlavy kapucňami. Gardistické dvojkríže sa objavujú všade tam, kde sa objavuje niečo „neslovenské" či dúhové.
Nejde o občianstvo
Niečo sme sa predsa len za tie roky naučili. Zvrchovane, národne, kresťansky aj socialisticky. Obdobie temnej túžby o čistej slovenskej rase a túžba po jeho oživení stále prežíva v mysliach a konaní niektorých ľudí či dokonca aj volených zástupcov verejnej samosprávy. Občania SR, ktorí sa cítia aj občanmi Európskej únie, by pri tom nemali mlčať. Nehovoriac už o tom, že to nie je otázka občianstva ale elementárnej ľudskosti. Tí čo si mysleli, že po vstupe do EÚ už niet o čom diskutovať alebo že Slovensko do tejto diskusie už nebude mať čím prispieť, sa žiaľ, pomýlili.
Pôvodne písané pre OSA 27. 8. 2011
