Prečo sa Slovensko, kde ľudia počas kresťanského nacionalizmu 1939-1945, komunizmu 1948-1989 a mečiarizmu 1992-1998 boli ako jednotlivci či ako celé skupiny prenasledovaní a diskriminovaní díva na občana Gašparoviča, ktorý počas komunizmu a mečiarizmu spravil slušnú kariéru a dnes spolupracuje pri reštaurácii nacionalistickej ideológie tak zhovievavo? Dôvodov je viac. Nenárokujem si na tomto malom priestore na ich komplexné vysvetlenie.
Chcem však len krátko povedať, prečo by slovenskí občania mali mať problém s tým, že ich ako hlava štátu reprezentuje človek, ktorý nielenže nemal problém s komunizmom, mečiarizmom alebo aktuálne s ožívajúcim nacionalizmom. Naopak. Vtedy, keď iní na neľudskosť a násilnosť týchto režimov poukazovali a neraz na to tvrdo doplatili aj stratou spoločenského uplatnenia, profesionálnej prestíže, poslaneckého mandátu alebo aj holého života, Ivan Gašparovič stúpal po rebríčku až na vrchol a chce tam aj naďalej ostať.
Komunizmus
Komunizmus je ideológia šíriaca triednu nenávisť. Diktatúra proletariátu bola v Československu vo februári 1948 ustanovená Gottwaldovým úskokom. Päťdesiate roky a desaťročia, ktoré nasledovali nepochybne poskytujú dostatok materiálu dokumentujúceho osobné tragédie a spoločenský marazmus, do ktorého táto diktatúra uvrhla Slovensko aj českú časť Československa. Obdobie normalizácie a husákovského režimu si pamätáme už aj my neskôr narodení. Tí, čo nesklonili hlavy, nemohli cestovať, nemohli pracovať v odboroch v ktorých chceli, ich deti mali problém študovať na stredných či vysokých školách podľa vlastného výberu. Pán Ivan Gašparovič bol vtedy vysokoškolským pedagógom na Právnickej fakulte UK. Ľudské práva a náboženská sloboda či sloboda svedomia boli len teoretickými termínmi. Komunizmus chránila pred vlastnými občanmi Štátna bezpečnosť riadená ÚV KSČ. Profitovať za komunizmu nemohol hocikto. Kvalifikáciou bola absencia charakteru.
Mečiarizmus
Mečiarizmus je synonymom obdobia, kedy sa na Slovensku ukázalo, že sloboda je mladá a slabá. Nenávisť sa šírila z okruhu ľudí, ktorí Vladimíra Mečiara, Ján Slotu a Jána Ľuptáka držali vo vládnej koalícii. Za korunu sa rozdeľoval štátny majetok ľuďom, ktorí sľúbili poslušnosť, lojalitu a ochotu odvádzať percentá zo ziskov z týchto nových súkromných firiem otcovi vlasti a jeho hzdStrane. Začalo sa to nocou dlhých nožov, ktorej v parlamente predsedal vtedajší predseda Ivan Gašparovič. Parlament, ktorému predsedal sa okrem noci dlhých nožov postaral o bezprecedentné odňatie poslaneckého mandátu, nezvolenie prezidenta a následné tzv. Mečiarove amnestie nevyšetrených zločinov súvisiacich s vraždou a únosom slovenských občanov. Ivan Gašparovič ako predseda parlamentu bol pravou rukou Vladimíra Mečiara. Slovensko ostalo v tom čase pred bránami NATO a bolo vyradené aj z prvej skupiny kandidátov rokovaní o vstupe do EÚ. Jeho medzinárodná reputácia klesala a vývoj otočil až výsledok parlamentných volieb v roku 1998. Profitovať za mečiarizmu nemohol hocikto. Kvalifikáciou bola absencia charakteru.
Nacionalizmus
Nacionalizmus je v slovenskom prostredí spájaný predovšetkým s delením ľudí podľa toho ako sa zachovali pri delení Československa a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Obdobie ponovembrovej prosperity je potrebné vnímať predovšetkým v spojení s obdobím vstupu tejto Slovenskej republiky do atlantických a európskych štruktúr. Práve vtedy sa slovenská legislatíva a ekonomické prostredie dostalo na všeobecne akceptovanú úroveň ponúkajúcu nespochybniteľné istoty všetkým účastníkom ekonomického a spoločenského diania. Oživovanie tendencií, ktoré sú namierené proti cudzincom, slovenským občanom rómskej či maďarskej národnosti a verejné prejavy národnostnej neznášanlivosti sa v poslednom období radikalizujú aj vďaka radikalizácii tejto tematiky v oficiálnych slovenských výkonných orgánoch. Nemalú úlohu pri tom hrá prehliadanie takýchto tendencií alebo ich nepriame podporovanie osobou Ivana Gašparoviča ako prezidenta SR. Profitovať z nacionalizmu nemôže hocikto. Kvalifikáciou je absencia charakteru.
Amorálnosť neľudských ideológií
Nacionalizmus, mečiarizmus a komunizmus sú ideológie kolektívnej pýchy, arogancie a nadradenosti, ktorá má ako pracovnú metódu násilie, lož a šírenie nenávisti a následnú polarizáciu spoločnosti. Je to spoločenská forma osobnej pýchy, ktorú klasická kresťanská morálka označuje za jeden zo siedmych hlavných morálnych defektov - hriechov. Tieto ideológie využívajú krízové obdobia. Sociálne napätia a neistoty demagogicky prisudzujú spoločenským skupinám, ktoré sa šikovnou manipuláciou vodcov stávajú jednoduchým terčom nenávisti väčšinovej skupiny. V slovenských dejinách sa obeťou nenávisti väčšiny stali v období kresťanského nacionalizmu v rokoch 1939-1945 deportovaní občania SR židovskej, rómskej, českej či inej nevyhovujúcej národnosti. Po roku 1948 sa obeťou komunistického režimu stali slobodní občania odmietajúci teóriu triedneho boja, kultúrna elita, podnikatelia, živnostníci, veriaci laici, klerici či iní ideoví odporcovia režimu. Po roku 1992 sa nepriateľmi štátu stali všetci, čo odmietali nedemokratické rozdelenie ČSFR a nechceli spolupracovať metódami, ktoré za cenu lži a násilia vniesli do spoločnosti predstavitelia vtedajšej koalície HZDS, SNS a ZRS.
Občan Ivan Gašparovič nikdy neživoril...
Ivan Gašparovič je človekom, ktorý ťažil z komunizmu, ktorý zničil životy státisícov veriacich a inak zmýšľajúcích ľudí. Ivan Gašparovič je človek, ktorý stvárňoval a stelesňoval hrubý mečiarizmus, ktorý spravil z demokratov a ozajstných vlastencov občanov druhej kategórie. Ivan Gašparovič je človek, ktorý podporuje dnešné prejavy šovinizmu a nacionalizmu a prijíma podporu strany, ktorá má nenávisť voči občanom SR maďarskej národnosti ako hlavnú politickú agendu ako aj od strán, ktorým je blízka teória triednej nenávisti a sociálnej neznášanlivosti. Ivan Gašparovič symbolizuje a stelesňuje tieto tri smutné obdobia slovenských dejín.
Pošlime ho do minulosti
Ľudia, ktorí hľadajú vo svojom živote a konaní duchovnú dimenziu a vnímajú ako súčasť svojho hodnotového sveta okrem iného aj biblické kresťanstvo nemôžu s čistým svedomím podporiť ako kandidáta na post hlavy štátu občana Ivana Gašparoviča. Je v príkrom rozpore s humanistickým a kresťanským životným štýlom šíriť a podporovať akúkoľvek formu triednej nenávisti, etnického násilia a národnostnej neznášanlivosti. Ivan Gašparovič v rôznych obdobiach svojho života využíval komunizmus, mečiarizmus a nacionalizmus pre svoje osobné blaho a prospech. Slovenskí občania, ktorí majú radi svoju krajinu môžu o pár dní takéhoto prezidenta poslať do minulosti.
Prečo to nespraviť.
