Nejde však len o tieto obraty, ktoré skracujú vzdialenosti medzi ľuďmi a umožňujú tak v krátkom čase vytvárať veľmi dobré podmienky na nadväzovanie kontaktov, zvýšenie informovanosti, rýchlejšej služby vo všetkých oblastiach nášho života. Človek prirodzene túži byť platným členom spoločnosti, v ktorej žije. Chce aby sa jeho slovo bralo vážne, aby mal vplyv na dianie okolo seba, aby spolupracovníci, spolužiaci, susedia - jednoducho ľudia okolo neho mali k nemu úctu a rešpektovali ho.
Rešpekt a úctu si však možno vynútiť rôznymi spôsobmi. Remeselník si ho získa kvalitnou prácou, lekár spoľahlivou službou, verejní činitelia starostlivosťou o spoločné dobro, otec statočnou prácou a starostlivosťou o rodinu, matka nezištnou a sebastravujúcou láskou k deťom. Uznanie si však autorita môže vynútiť aj vyvolávaním atmosféry strachu, hľadaním nepriateľa, ukrutnosťou, diktatúrou, trestami, zákazmi a príkazmi, neochotou k sebaobete, presadzovaním svojich názorov a ponižovaním či výsmechom iných, presadzovaním svojej subjektívnej pravdy a neochotou hľadať pravdu s veľkým "P".
Plný zvratov je príbeh, ktorý bol dlhé obdobie „paradigmou" našej kultúry - Ježišov príbeh. Je plný zvratov v osobných osudoch Ježišových blízkych. No i na spoločenskej úrovni sme svedkami nevyváženosti a protirečivosti postojov davu.
Ten, ktorý mal "hmotnú zodpovednosť" za úspech Ježišovej misie ten ho nielen opúšťa, ale dokonca svojho Majstra "predáva". Dav, ktorý pri Ježišovom vstupe do Jeruzalema kričal :"Hosana Synovi Dávidovmu", volá neskôr: "Ukrižuj ho!" A Ježiš, ktorý počas celého svojho života veľmi usilovne napĺňal Zákon a Prorokov, starostlivo učil zástupy a trpezlivo všetko vysvetľoval podobenstvami je teraz až nápadne skúpy na slová. Rozhodol sa prehovoriť ináč. Začína sa" lámať chlieb"(btw: vedeli ste, že to je biblický frazeologizmus...?). Situácia sa dramatizuje a neočakávane mení.
chlieb na stole...
A to nielen obrazne. Aj skutočné a pamätné lámanie chleba ukáže, kto má odvahu i dosť pokory sadnúť si s Kristom za jeden stôl. Bolo ich len dvanásť. A aj spomedzi nich to jeden nevydržal. Tu sa rodí najtajomnejší a nikdy sa nekončiaci obrat. Človek práve v kritických chvíľach ukazuje čo v ňom je. Vyvolená väčšina zlyhala. Treba obstáť a vytrvať i vtedy, keď hrozí ukrižovanie. A postaviť sa proti väčšine. Davy, masy, zástupy pomáhajú ale i znecitlivujú. Maskujú vlastnú nezodpovednosť, nevysporiadanú minulosť, nevedú k pokore ale k lomozu a kriku. Je tu však možnosť vždy zostať sám sebou. Kde je kričiaci dav, tam je málo zmyslu pre pravdu v jej najtajomnejších a najčistejších odtieňoch. Keď sa láme chlieb mali by sme sedieť za jedným stolom s Ježišom. Nie s chladným Pilátom, potmehúdskym Kajfášom či zhýralým Herodesom. Sviatostne, symbolicky aj reálne.
Ako sa mení prostredie mení sa i náš spôsob života. Ježišov príbeh spôsobil zmenu - ako sa moderne hovorí - paradigiem. Aj tým, že úplne proti logike bulváru platí aj na druhý deň, týždeň, 2000 rokov po tom... Vždy znovu chce meniť prostredie tohto sveta. Je výzvou zmeniť aktuálny trend i vlastný spôsob života. Určuje, akej autorite sa podriadime. Ježišov príbeh „rozdáva karty". Okolo nás i v nás sú tí, ktorí by len brali, a potom tí, ktorí naivne „len" dávajú... Je tu autorita služby alebo sebectva, je tu moc lásky alebo sebalásky. Je tu možnosť zaradiť sa k hučiacemu davu. Je tu aj príležitosť pochopiť, že väčšina nemá vždy pravdu. No a stále ostáva aj možnosť sa spolu s Pilátom pýtať: "Čo je pravda?"
Ktosi mi raz povedal: "Ja a Boh sme väčšina". Stačí vám? Stále si tento trúfalý výrok pamätám. Nuž - ostáva stále aj kunderovská neznesiteľná ľahkosť bytia. Lonely on the cross? Deja vu...? Vyberte si.
