Maľby vrcholnej gotiky, baroka, renesancie a po nich nové umelecké školy a smery podobne ako i súčasné umelecké vyjadrenia sa snažia o umiestnenie evanjeliových a vôbec biblických scén do súdobého obdobia umelca. Tak i na starobylom oltárnom obraze z roku 1470 v benediktínskom opátstve Panny Márie Škótskej - Schottenabtei na Freyung v centre Viedne, ktorého reprodukciu som dostal ako vianočný pozdrav, je útek Svätej rodiny vyobrazený na pozadí dobovej Viedne.
Možno sa nám to bude dnes zdať anachronické ale práve toto umelecké vyjadrenie je aktualizáciou posolstva evanjelia. Evanjelista Matúš nepopisuje historické okolnosti a nepodáva ani technické údaje, týkajúce sa úteku Svätej rodiny do Egypta. Išlo skôr o to, aby tým, čo popierali Ježišovo poslanie v tomto svete ako jeho Spasiteľa, aj takto ukázal, že odmietnutie a prenasledovanie Krista a jeho najbližších nemôžu poprieť jeho misiu. Podobne ako egyptský faraón z obavy pred budúcim rivalom - Mojžišom - nechá vyvraždiť hebrejské deti no Mojžišovo poslanie a Boží plán sa predsa zrealizujú. Podobne aj Jakub, ktorý sa volá aj Izrael, uteká pred Ezauom do ďalekej krajiny za záchranou pred úkladmi svojho brata a tiež nám to pripomína Matúšom opísaný útek Svätej rodiny do Egypta.
Podobne ako Boží ľud, podobne ako Mojžiš, podobne ako praví proroci tak i očakávaný Záchranca - po hebrejsky Ježiš, zakúsi prenasledovanie a úklady. Matúš podčiarkuje týmto príbehom, že napriek prenasledovaniu a ukrižovaniu, naopak práve preto, je Ježiš očakávaným Mesiášom, Kristom, Pánovým Pomazaným - jeho osud prenasledovaného a vyhnaného je vyvrcholením osudu Jakuba, Božieho ľudu a Mojžiša.
Rodinný kontext a spoločenstvo Jozefa, Márie a Ježiša je veľkou oslavou a posvätením ľudskosti, ktorá sa začala realizovať pri Vtelení. Ako sa hovorí - do neba sa ide po zemi, tak môžeme povedať, že veriacim človekom sa môže stať len ten, kto je človekom. Rodina je spoločenstvo ľudí, ktorí sú citliví na Božiu prítomnosť v ich strede a chcú si i za cenu najvyšších obetí uchovať Božiu blízkosť. Je to priestor zdieľania hmotných, duševných i duchovných kvalít všetkých jej členov. Ježiš Kristus je Bohočlovekom aj preto, lebo sa ako Bohočlovek nechal vychovávať v ľudskom spoločenstve rodiny. Kresťanský humanizmus preto vidí Ježišovu ľudskosť uprostred jeho rodiny ako stálu výzvu k osobnej zodpovednosti, nekonformnosti, obetavosti a plnému citovému životu i za cenu vyhnanstva a neporozumenia. Boh sa stáva človekom, aby si humanizmus uvedomil svoju prázdnotu, ak zabudne na Boha. Dokonalé posvätenie človeka ako keby nebolo možné bez poľudštenia Boha. Božie Vtelenie a život Krista a Svätej rodiny je ešte stále nie celkom pochopeným posolstvom oslovujúcim náš svet ľudí.
Útek Svätej rodiny zobrazený na pozadí stredovekej Viedne, ako som to spomenul v úvode, nie je len historickým mementom. K Ježišovmu osudu podľa Matúša (Mt 2,13-23), od jeho prvých chvíľ vo svete ľudí patrí odmietnutie a prenasledovanie. Spolu so svojou rodinou znáša údel vyhnanca a utečenca. Dnešným pozadím je naša každodenná realita, náš životný priestor.
Útek do Egypta je zároveň prísľubom návratu, kedy Svätá rodina vychádza z Egypta aby ukázala svoju solidaritu so starobylým Izraelom i s vyhnancami a utečencami všetkých čias. Aby sme si v tichu sviatočných chvíľ uvedomili vykupiteľskú a spasiteľnú hodnotu tohto úteku a návratu Božieho exulanta a jeho rodiny. A táto reflexia by nemusela ostať len reflexiou všeobecnou. Mohla by sa stať skutočne osobnou a motivujúcou pre všetkých ľudí svedomia a srdca. Aby sa útek Božej rodiny nemusel opakovať na pozadí životnej reality vytvorenej nami v našom čase a priestore. A ak, tak len v sprievode, v ktorom sa do vyhnanstva vyberieme spolu s Ježišom, Jozefom a Máriou.
Je to podľa mňa základný predpoklad toho, aby sme mohli prežiť radosť vstupu do Svätej Zeme pri jej návrate a vychutnali tichú radosť Božieho triumfu v tejto nenápadnej trojici, ktorú voláme tak vznešene - Svätá rodina. Pravda totiž skutočne v dlhodobej perspektíve víťazí nad lžou a nenávisťou. Intelektuálna, existenciálna i etická. Potrebuje však aspoň to minimálne teplo rodinnej istoty ponúkajúce myšlienke, životu i hodnotám možnosť konkrétneho rastu. T T T T T T T T T T T
Všetkým rodinám - aj tej mojej (:-) želám zo srdca:
Krásny vianočný čas a požehnaný rok 2008!
T T T
