Rôzne druhy diét majú svojich zástancov a marketingoví mágovia vedia z ľudskej túžby po zdraví či dokonalejšej postave vytĺcť aj slušný kapitál. Asketický spôsob života smerujúci ku sebavýchove a ovládnutiu vlastnej vôle v kurze nie je. Možno je za tým aj trochu skompromitovaná samoúčelná prax pôstnych cvičení, ktoré stratili zo zreteľa viditeľný rozmer týchto asketických cvičení - zmeneného človeka, ktorý vie ovládať svoje inštinkty a stojí ako zodpovednejší jedinec v ľudskej spoločnosti.
Tam dokáže lepšie vnímať strádania a bolesti trpiacich či inak skúšaných ľudí. Akékoľvek nasmerovanie náboženského snaženia, ktoré skončí len v odriekaní formuliek, rituálnej praxi či samoúčelných cvičeniach či peňažných daroch je podobné zhynutej nádeji suchých kostí, o ktorých hovorí prorok Ezechiel. Ja som si znova zašiel po "živé slová" k slovenskému prorokovi - Antonovi Srholcovi. Počas pôstu týždeň vydrží na polovici bochníka chleba, menej používa auto, ekologicky uvažuje pri triedení odpadu... Pôst človeka 21. storočia... Určite podnetné.
Človek sa nevzdáva počas pôstu vecí, ktoré má rád, aby si ich užil potom, keď čas odriekania pominie. Práve "ušetrené" posunie ďalej - k tým, ktorí to najviac potrebujú. Nový duch, ktorý vchádza do vnútra človeka rozmýšľajúceho nad svojimi rezervami a zlyhaniami musí nutne mať aj sociálny rozmer. Takto premenený človek premieňa aj svoje okolie a to, čo si počas vlastného pôstneho cvičenia "našetrí", sa premietne aj do jeho každodenného života.
Takéto cvičenia majú svoj zmysel a prinášajú do sveta novú kvalitu života. "Trénovaný" človek sa prestáva báť predsudkov, vychodených koľají, pravdy. Nebojí sa ísť so svojou kožou na trh a riskuje dnes aj posmech, poníženie či odmietnutie. V hĺbke jeho obnoveného srdca sa totiž za symbolických 40 dní zrodí odvaha byť sám sebou pred tvárou toho, ktorý je. A s ním sa nebojí na tri dni aj prehrať. Do Veľkej noci ostávajú ešte dva týždne. No vždy sa dá čosi natrénovať...
