Všetci sme Cigáni...

Štatistika rómskej kriminality by mala zmysel len vtedy, keby bola súčasťou väčšieho projektu. Veď je jasné, že v znevýhodnenom prostredí sa bude kriminalite dariť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu
(zdroj: sme)


Ak sa sila spoločnosti dá odmerať silou jej najslabšieho článku, tak pri pohľade na sociálnu súdržnosť slovenskej spoločnosti sa ponúka niekoľko momentov na zamyslenie. Spoločnosť, ktorej nestabilita je spojená s veľkosťou sociálnych rozdielov, nesie v sebe zárodok veľkých napätí. A konfliktov. Neznesie dlhodobo nesystémové kroky. Každý krok bez dôkladných úvah o kroku nasledujúcom len prehlbuje krízu, pôsobí demoralizujúco a odkladá riešenie problému.

Z tohto pohľadu je aj návrh na štatistické spracovanie rómskej kriminality z hlavy poslanca Vladimíra Palka vecne nesystémový. Štatistika trestnej činnosti rómskej menšiny by bola akceptovateľná len ako súčasť väčšieho a komplexného projektu. Nielen ako prvý výkop neznámym smerom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kritické prostredie
O tom, že prostredie sociálne problémových či znevýhodnených skupín je kritickým prostredím pre celý rad rizikových prejavov správania vrátane kriminality, písali už iní, múdro a veľa. Štúdie ľudí, ktorí v tejto problematike niečo spracovali o tom hovoria jasnou rečou. Aj skúsenosti tých, čo s problémovými skupinami dlhé roky bývali a pracovali a posunuli ich komunity alebo aspoň niektorých jednotlivcov novým smerom. Pomohli im vtedy, keď im tí „ich" už pomôcť nevedeli.

Slovensko sa mení aj bez moslimov a globálnej multikulturálnosti na laboratórium spolužitia rôznych mentálnych svetov a kultúr. Počet azylov či povolení na pobyt je minimálny, a tak sa v spoločenskom ringu stretávajú takmer len tí, čo pod Tatrami vyrástli.

SkryťVypnúť reklamu

Globalizácia na slovenský spôsob sa práve začala. Praví s ľavými i strednými, chudobní s bohatými, čierni s bielymi sú okolnosťami tlačení na spoluprácu. V spoločnosti sa okrem ekonomickej krízy rozmáha aj násilie, nevraživosť či až nenávisť.

Slovenská spoločnosť prehliada už dlhšie signály obhrublej vulgárnosti a nízkosti vo verejnom živote. Za posledné tri roky toho vďaka novej koaličnej zostave nepochybne pribudlo. Verejnosť alebo jej časť mala už viackrát pocit, že to s extrémizmom zachádza priďaleko. A tento pocit je stále silnejší a dôkazov pribúda.

Kto sa má dobre
Legendárnych rečí o malom dvore a dlhom biči, tankoch, či škaredých koníkoch z úst Jána Slotu už bolo tiež dosť. Bolo by fajn, ak by tí, ktorí sa dnes majú dobre, pochopili, že práve sa odohráva to, o čom hovoril pred pár rokmi vo vianočnom čase istý cirkevný hodnostár. Vraj bol vtedy, keď on mal šesť rokov, blahobyt a on sa mal dobre. Desaťtisíce deportovaných slovenských občanov mu ani spätne tento vojnový blahobyt neznechutilo. On, malý Janko, sa mal dobre. A možno aj mnohí iní. Malí i veľkí. Dôležití i nedôležití. Stálo im to za to.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1938 zaznel výrok, ktorí mnohí kresťania vrátane katolíkov prepočuli: „Nous somme spirituellment des semites" povedal počas jedného stretnutia s pracovníkmi belgického rozhlasu Pius XI. On však zomrel a jeho nástupca sa k tomuto konštatovaniu nijako vehementne neprihlásil. Ak vtedy na prahu svetovej katastrofy pápež povedal, že sme všetci duchovní semiti, chcel podčiarknuť základnú rovnosť a povinnosť solidarizovať sa s tými, ktorým hrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Nie sme všetci doslovne, alebo tam, kde sme tak trochu cudzincami - Cigánmi či semitmi?

Nechutné preteky
Bývalý kresťanský demokrat hovorí niečo, čo vonkoncom neznie ako pozvanie na porozumenie a ľudskosť. Na území, ktoré sa dnes volá Slovenská republika, by mali ľudia rešpektovať vzájomne svoju rovnosť a dôstojnosť. Tú Bohom danú či humanisticky zadefinovanú. Mohli by odmietnuť zúčastňovať sa na nechutných pretekoch s extrémistami vo vláde i mimo nej. Mohli by sme prestať registrovať reči, prízvuky či najnovšie aj farbu pleti.
Osud Cigánov sa nás týka. V gete inak skončíme aj my, aj oni. Všetci sme tak trochu Cigáni, kým ich máme toľko a v takom stave okolo nás a medzi nami. Zdá sa, že jedinou cestou, ako sa vyvarovať nebezpečného extrémizmu, je veľká koalícia tých, ktorým na tom záleží. Bez extrémistov a zlodejov.

SkryťVypnúť reklamu

Hrozia nám opäť deportácie? Alebo si naozaj všetci myslia, že niečo také sa nemôže zopakovať? Zo Slovenska sa normálna krajina nestane, ak sa vo verejnom diskurze k slovu dostávajú v takej miere ľudia, ktorých osobnostná a intelektuálna výbava je v príkrom protirečení k základným charakteristikám normálnosti a elementárnej slušnosti.

SME.sk sa pre nízky prínos obsahu diskusných príspevkov a ich agresiu voči minoritám rozhodlo diskusiu pod týmto článkom zrušiť.

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME 17. 8. 2009.

Miroslav Kocúr

Miroslav Kocúr

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  248
  •  | 
  • Páči sa:  2 806x

Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSpoločnosťTodayWEEKTheology TodayMK WeeklyScripturesListáreňNechceme sa prizeraťOral HistoryZo školských lavícEpigramiáda

Prémioví blogeri

INESS

INESS

106 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

89 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu