Život je próza. Mal som a verím, že stále mám zopár dobrých známych odo mňa rádovo liberálnejších kamarátov a kamarátiek, ktorí sa rozhodli pre konzervatívnu stranu, ktorú narýchlo založili tri mesiace pred podaním kandidátky do volieb.
Nazvali ju Za ľudí. Lebo vraj hrozil vypätý či extrémny liberalizmus. Slovensku. Však si spomínate. Ani na ultraliberálnu prezidentku Slovensko ešte nebolo pripravené. Pritom to boli ľudia s oveľa liberálnejším životným štýlom, názormi či myšlienkovým nastavením, ako ja. Zo mňa sa stal "feťák" a extrémny liberál, kým oni stáli na strane umierneného konzervativizmu. Život je próza. Žijem s touto nálepkou a úprimne: nepadne mi to až tak ľahko. Ale som tu dobre.
A mal som a snáď ešte mám veľa kamarátiek, kamarátov, priateľov a priateliek, ktorí stranu ZA ĽUDÍ volili. Aby zachránili hlasy. Rodiny si delili hlasy medzi ZĽ, KDH a PS/S (či dokonca aj OĽaNO). Faktom je, že ak si vyberáte medzi dvoma možnosťami podpory pre stranu, a vyberiete si z toho, čo ponúka pani Kolíková a pani Remišová to druhé, môže sa partia okolo pani Remišovej bez demokratického snemu pridať v pohode k OĽaNO. Však to tom poznajú.
ZĽ by jej nesformovaná zostatková platforma mohla nechať voličom, ktorí volili a chcú ZĽ. S tými druhými ZA ĽUDÍ už dávno stratilo svoju DNA, ľudí aj príťažlivosť. Slušný rozchod by mala strana ZĽ manažovať. Nie len tak vyhodiť "partnerovi" jeho veci na ulicu a vyhnať ho "naprázdno" z domácnosti, do ktorej aj on významne prispieval. Ak nie významnejšie.
Už "odišli" alebo boli/sú vytláčaní a vytlačení: Kiska, Kollár, Letanovská, Ledecký, Kolíková, Valášek...
Alebo teda potvrdiť snemom, že to takto má ostať. Na základe demokratického rozhodnutia demokraticky zvolených delegátov. Toľko k mojim lenivým letným úvahám a spomienkam pri letnej káve na BLOKZMENY.
Na mojom názore samozrejme nezáleží, ale pri pohľade na odumierajúci posledný príčetný kus koalície mi to nie je celkom jedno.
Uvažovať o tom, prečo bolo možné, aby v jednej rodine mohli byť ľudia, ktorí si rozdelili svoje hlasy pre Za ľudí, KDH a PS/S, ale tieto tri strany neboli schopné ponúknuť spoločný plán pre ľudí, ktorí si takúto spoluprácu predstaviť vedeli, je stále podnetné. Ako vidíme, pre ľudí tu zostalo to, čo máme.
Pri pohľade na potrebu spoločného snaženia spraviť zo Slovenska modernú a dynamickú krajinu to je , zdá sa, stále potrebnejšie.
O tom, že sa stále odhodlaní a novým pohľadom na svet a ľudí otvorení jednotlivci môžu pridať k našej vízii Slovenska je jasné. Niektorí to už spravili, a dáva to zmysel sedieť pri jednom stole.
