Sedel tam za mojím chrbtom v kuchyni podozrivo dlho. Kým som miesila cesto na buchty, trpezlivo čakal. Akonáhle som sa otočila k nemu, spustil:
"Mami, potrebujem niečo zistiť. Ako sa dostávajú spermie do ženského reprodukčného orgánu?"
Takmer som vybuchla smiechom. Nielen pre tú odbornú terminológiu. Sam je okrem iného ešte dosť plachý, a vždy, keď sme sa bavili o témach sexuality, sa len "kdesi naraz objavil". Klásť otázky tohto druhu nebolo jeho športom.
"Počuj, a to ťa tak trápi, že tu tak dlho sedíš?"
"No trápi." V očiach ešte nevinnosť, v ústach a hlase zvedavosť.
"Skús popremýšľať, ako to asi je..." povzbudzujem ho.
"Myslím, že cez tráviacu sústavu to nebude, lebo som nenašiel prepojenie medzi ňou a reprodukčnou sústavou," úprimne sa priznal môj primár, viac nemilujúci profesorku biológie ako biológiu samu. Ale spadla do nemilosti ad hoc...
Mám záchvat smiechu už naozaj.
"Ale, Samuel, premýšľaj, kde sa nachádza "rozmnožovací orgán ženy", po tvojom povedané...?"
S trochou obavy posunie ruku poniže svojho pása: "Myslím, že niekde v týchto oblastiach by to malo byť."
"No výborne, a kde končí tento orgán?"
Sam sa zahniezdi. Z úst mu vyjde detské označenie dievčenskej vylučovacej sústavy.
Teraz sa v duchu pomrvím ja - tú biológiu si musím zopakovať tiež. Lebo ani na veľkú námahu som neprišla na odborný termín. Čo už...
"Samko, ten otvor to nie je. Vieš, sú tam ešte dva..."
Tu som už doma a tak pomaly vysvetľujem všetko od začiatku: spemie, ich "domov", pohyb s bičíkom, vchádzanie do pošvy a preteky v krčku maternice... až kým jedna z nich nedôjde na "miesto činu"... Až sa čudujem, ako mi to ide prirodzene a ako prirodzene to môj syn do seba hltá... tú pravdu o vzniku života so všetkými pre a proti, ktoré v prirodzenom systéme organizmu muža a ženy fungujú.
Je užasnutý. Vidím a cítim, že sa cíti byť veľký, pretože vie, ako to je naozaj, nielen v detskom žargóne.
Chvíľočku je ticho, až mám pocit, že je to všetko, čo sa dnes chcel dozvedieť a čo chcel počuť. Konečne si umývam ruky od cesta.
Zrazu však nasleduje ďalšia, rovnako nástojčívá otázka:
"No ale ja by som chcel vedieť aj to, ako si muž a žena prejavujú jedinčným spôsobom lásku, že sa tá spermia z muža dostane na ženu.
Aha, takže čistá teória nestačí, on chce vedieť viac z praxe. Chvíľu váham. Nie som si celkom istá, či je na to zrelý a ani ma rýchlo nič nenapadá, ako mu to pekne vysvetliť.
"Vieš, Samko, toto je téma, ktorú budeme rozoberať nabudúce. Myslím, že by si mal byť trošku na to starší."
Až ma prekvapilo, ako pokojne to prijal.
"Dobre, mami, ďakujem," povedal a s úsmevom sa zdvihol na odchod.
Ale kým cesto kyslo, nedalo mi to.
Snažím sa byť vždy úprimná k deťom a zodpovedať im každú otázku, pokiaľ len viem, i keď jednoducho.
A teraz predsa odpoveď viem - teda musí existovať aj spôsob, ako mu to vysvetliť!
O minútu na to mi zaplo, ako na to. Heuréka!
S nadšením bežím za Samkom, už so spiacim Šimonom na rukách, ktorý medzitým spokojne odpadol pri cuckaní maminho mliečka... /Ďalší vynikajúci chyták na prirodzené rozprávanie sa o sexualite./
"Sam, vieš čo, rozhodla som sa, že ti to dopoviem. Chceš?"
"Mami, ale pokiaľ si myslíš, že nie som dosť veľký..." jemne ma odhovára.
"Vieš, nebola som si celkom istá, ako ti to mám povedať, ale už som na to prišla." Vidím, že oči poznania sa mu rozžiarili. Pokračujeme... a môj syn nasáva.
Milujem takéto okamihy. Cítim, ako odovzdávam štafetu, ktorú som ja síce nikdy nedostala, lebo moji rodičia o tom nevedeli rozprávať a ku ktorej som sa musela dosťať sama, ale ktorá je taká dôležitá v chaose menom puberta.
Milujem provokačné otázky, pokiaľ sú úprimné a hľadajúce, a cítim, že chytia všetky dorastajúce deti - z extrému vedca mimo reality do druhej krajnosti zvedavého ňuradla našej dcéry.
Mám radosť, že môj syn dospieva a ja mu môžem pomôcť rásť v skutočnej identite muža.
Trebárs aj odpoveďou na otázku, ako cestujú spermie...
