Neviem, akú ujmu národných záujmov mal na mysli jeden či druhý dôležitý na oslavách Matice slovenskej pred pár dňami. Lebo im aj iným posielam zopár pohľadníc zo slovenského juhu.
Obrázok prvý
Polovica mojej rodiny pracovala v onej slávnej národnej inštitúcii. Ale už za oných čias ťažko bolo hovoriť o nejakej sláve, ak už vôbec o národnej hrdosti zamestnancov. Drvivá väčšina obyčajných ľudí v Matici mala "spadeno" na pána predsedu a na jeho "výlety", o ktorých výške a dĺžke sa verejne hovorilo. Prapodivné hospodárenie v mnohých veciach sa prenieslo aj na matičné domy, roztrúsené kade tade, o ktorých skutočnom poslaní by hádam nevedel nič riadne povedať ani sám báťko Škultéty, ak mu ešte kosti po sústavnom obracaní sa v hrobe nad súčasným obrazom "jeho" Matice nadobro nespráchniveli. Ak sa pred pár rokmi prevalila aféra ktoréhosi kysuckého domu Matice ako náhrady za čínske trhovisko, ten náš - podľa pána premiéra taký strategický stánok - nie je na tom ani o chlp lepšie. Veľkorysé priestory blízko centra mesta sú k dispozícii viac na výpredaje a "akciové ponuky" ako skutočné perly slovenského ducha. Náhrada spočíva v prenajatí priestorov kaderníctvu a kadekomu, zrejme bez ohľadu na národnú hrdosť. Zúrivo sa sporí s miestnym osvetovým strediskom o vlastníctvo budovy a jeho ovädnutá lipová ratolesť ožíva na vlastnej zaprášenej nástenke pred budovou len pár krát do roka. Vtedy ohlasuje perly sezóny: ples dolnozemských Slovákov alebo vatru zvrchovanosti. Žeby to dobre vplývalo na národné a duchovné povedomie?
Obrázok druhý O drámu tu samozrejme nejde. O tom sa presvedčil aj môj otec, horlivý národovec podľa vyjadrovania sa. Bol celý bez seba, keď sme nútene šli bývať sem, na Maďarov. Zúfalo očakával, kedy začnem spontánne zo seba "pľuvať" maďarčinu a jeho vnúčatá "mondokovať". Žijem tu s tou istou slovnou zásobou onoho jazyka, ako za slobodna, kedy som ovládala len "nemtudom" a tiež "buta Tóth" z historického národovského románu. Blbci sa nájdu na jednej i druhej strane, i keď je evidentné, že niekedy stačí na "nenápadné" posunutie "diskriminovanej menšiny" vyššia stolička. Našťastie, drvivá väčšina ľudí má svoj sediacky rozum a problémy sa tu riešia pokojne. A to napriek tomu, že sa z času na čas nájde nejaký exot na oboch stranách, čo prestrieka maďarský názov Matičnej ulice čiernym sprejom, alebo opačne zastrieka ten slovenský nápis na echt slovenskej miestnej časti mesta.
Obrázok tretí
Možno na porazenie. Jedným z našich najbližších priateľov je čistokrvná maďarská rodina. Žijeme v naprostej zhode napriek evidentnej rozdielnosti slovanskej holubičnosti a horúcokrvnosti maďarskej. Nikdy som mu nepovedala inak, ako Ďuro, hoci má to svoje meno vypísané pekne tak, ako mu ho tam rodičia napísali a jeho žene inak ako Zuzka. A bavíme sa pekne po slovensky. Najviac sa mi páčilo, keď mi Ďuri zahlásil: Vôbec neviem, v čom je problém v tých maďarsko-slovenských vzťahoch. Ja viem tak isto dobre po slovensky, ako po maďarsky a vôbec mi to nič nerobí. A dívam sa predovšetkým na človeka. Keby ste ho občas počuli nadávať, tak sa k nemu nepriblížite. Ale inak je super kamarát.
Obrázok štvrtý Aký zázrak chce od Matice jeden veľmi dôležitý pán s ponukou misie južného Slovenska, mi nie je celkom jasné. Pretože tu už mútim vody dosť dlho, /a leziem tým domácim pekne na nervy/, rada by som mu odkázala: tunajší ľudia sú - pekne povedané - veľmi jednoduchí. Hoci sa tu nájdu výnimky, väčšine z nich záleží len na tom, aby mali plnú špajzu a je im jedno, či sa k nej dostanú zo slovenskej alebo maďarskej strany. Iné ich tak veľmi ani netrápi, čo sa prejavuje aj na iných veciach, nielen na národnom povedomí. O duchovnú stravu veľký záujem nemajú. Bodka.
Suma sumárum: národné povedomie buď človek má a chce mať bez umelého tlaku premiéra, najslovenskejšej strany, matičného domu a misií na južnom Slovesku alebo ho jednoducho nemá. A Matica v súčasnom stave rozkladu vlastného poslania, prostriedkov, osobností a cieľa asi ťažko bude pozitívnym motorom zmeny.
Z južného Slovenska jeden buta Tóth.
