Novému spoju medzi Bratislavou a Prahou som sa potešil, keďže posledné relatívne kultivované spojenie doteraz odchádzalo z Bratislavy už krátko po 16.00. A to je ešte stále dosť skorý čas, pokiaľ chce človek stráviť nedeľňajšie popoludnie v pohode a bez stresu pred nástupom cesty. Minulý týždeň som sa rozhodol ho skúsiť a po počiatočnej rozpačitosti som nakoniec bol veľmi spokojný.
Prvé, čoho som sa obával, bola veľmi dlhá trasa. Vlak v tomto smere vychádza z Belehradu o 7.30, príchod do Prahy je o 22.31. Celá trasa je dlhá 954 kilometrov a ide cez Budapešť, Štúrovo, Bratislavu po štandardnej trase do Prahy. Aj preto som očakával, že vo vlaku bude „nátresk“, keďže takmer všetky spoje z Budapešti do Prahy (a ďalej), čo prechádzajú Bratislavou, bývajú obvykle veľmi zaplnené. Cestoval som prvú povianočnú sobotu a na peróne sa krátko pred odchodom zhromaždil obvyklý dav, čo mi príliš veľa optimizmu nepridalo. Už dávnejšie som si zvykol cestovať prvou triedou, nakoľko nemám chuť prežiť pol cesty „na vlastných“, lenže tentoraz som z finančných dôvodov zvolil dvojku.
Našťastie prvotný šok pomerne rýchlo opadol, ľudia sa rozdelili do vozňov a vlak zďaleka nebol taký plný, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Dokonca si takmer všetci mohli dovoliť luxus dvoch sedačiek, čo pri zaplnenosti týchto spojov v druhej triede naozaj nebýva obvyklé. Úroveň vozňov bola dobrá, sedel som vo vagóne, ktorý zvykne byť v slovenských InterCity vlakoch a taktiež v niektorých našich (zmodernizovaných) rýchlikoch. Cesta síce podľa cestovného poriadku trvala o polhodinu dlhšie ako obvykle (4 hodiny 30 minút), ale napriek tomu bolo v tomto vlaku príjemne.
Približne na polceste som sa vybral do reštauračného vozňa, ktorý je pre mňa v každom vlaku „must see“. Išlo o srbský interiér, zaskočilo ma, že menu bolo len v nemčine, ale poradil som si. Srbský čašník mal síce problém dorozumieť sa so mnou, ale kombinácia lámanej angličtiny a úplne jednoduchej nemčiny napokon zabrala. Výber jedál nebol ničím výnimočný, od vlaku z týchto smerov by som možno očakával zopár miestnych špecialít, ale je možné, že som ich len prehliadol. Orientačné ceny – za predjedlo okolo 3-5 EUR, hlavné jedlo s prílohou vyšlo okolo 10, minerálka bola za 1,50 a dvojdecka Pepsi vyšla na 2,20. Pre porovnanie, v rakúskom alebo nemeckom reštauračnom vozni by len samotné predjedlo alebo šalát vyšlo okolo desiatky.
Reštauračný vozeň bol pekne zariadený, kapacita bola vyššia v porovnaní s tým, na čo som zvyknutý z iných vlakov. Akurát v úseku medzi Českou Třebovou a Prahou som bol v reštauráku sám. Nebude však trvať dlho a predpokladám, že aj tento reštauračný vozeň sa stane obľúbeným terčom cestujúcich Čechov a Slovákov, nakoľko ceny nápojov sú len mierne vyššie ako v priemerných slovenských podnikoch a atmosféra môže byť zaujímavá.
