Rád píšem o všetkom, čo ma zaujme. A rád dávam najavo aj pozitívne skúsenosti, ktoré nevnímam ako samozrejmé. Zoznam autorových rubrík: Letecká doprava, Cestovanie vlakom, Spoločnosť a politika, Médiá @ komunikácia, Hokej a futbal, Život v Bratislave, Život v Prahe, Ostatné články
Písal som to už pred dvomi rokmi, a vlastne by sa to hodilo aj teraz. Hokejisti umiestnením sklamali a novinári sa predháňajú v tom, kto im naloží viac. Pritom hra tohto tímu nebola vôbec tak zlá, ako hovorí konečné umiestnenie.
Zvýšenie cien vstupeniek na domáce zápasy Slovana Bratislava play-off KHL prinieslo v tomto týždni zaujímavú mediálnu bublinu. Na strane fanúšikov prevládli emócie a chýbali racionálne argumenty. Klub podcenil komunikáciu.
Fortuna liga sa po piatich rokoch vrátila na voľne dostupné televízie a v tichosti aj na internet. Diváci mimo Slovenska však majú smolu, prenosy si nezapnú. „Z licenčných dôvodov“ sú dostupné len v rámci našej malej krajinky.
Tak sa nám skončilo ďalšie vystúpenie slovenských hokejistov na Majstrovstvách sveta. A opäť sme sa nedostali do štvrťfinále. Je preto čas na kritické komentáre písané horúcou ihlou, lebo predsa všetci vedia, kto za to môže!
Aj keď sa o budúcnosti hokejového Slovana Bratislava začalo znovu písať skôr v súvislosti s KHL, pozrime sa, čo by mohol priniesť jeho návrat do slovenskej extraligy. Tentoraz dám priestor konkrétnym číslam.
Týmto blogom nechcem nikoho provokovať, pretože fakt, že Národný futbalový štadión (Slovana) sa mal pôvodne postaviť zo štátnych peňazí, už sám o sebe mnohých pobúril. Keď som ale čítal text, v ktorom majiteľ Slovana Bratislava Ivan Kmotrík tvrdí, že na štadión dokáže nájsť peniaze, prvé čo mi napadlo bol fakt, čí by s financovaním mohli pomôcť trebárs aj fanúšikovia Slovana. Možno to znie na prvý pohľad šialene, no keď to ide trebárs v Prahe, prečo by to nemohlo ísť u nás? Veľmi pekným príkladom môže byť pražský klub Bohemians 1905.
Tak nakoniec je predsa len všetko inak. Hokejový klub HC Lev, ktorý pred tromi dňami začal s predsezónnou prípravou, sa napokon v novom ročníku nadnárodnej ligy KHL neobjaví. Popradčania nedostanú novú tréningovú halu, nemôžu sa tešiť ani na medzinárodnú prestíž či prílev turistov. Opäť sme dostali strach z nepoznaného, a radšej sme preventívne stopli nádejný projekt, ktorý mohol nášmu hokeju pomôcť. Hoci len na jednu sezónu. Lenže radšej sme to ani neskúsili. Čo keby sa to náhodou ujalo? Závisť by bola nekonečná...
Tak sa nám Poprad predsa len prebojoval do Kontinentálnej hokejovej ligy na diplomatickom poli. Síce veľmi nečakane, ale o to prínosnejšie pre slovenský a český hokej. Naši hráči si tak budú môcť na vlastnej koži vyskúšať druhú najprestížnejšiu hokejovú ligu na svete, a nadchádzajúca sezóna bude v našich končinách veľmi zaujímavá. Teraz však prichádza hektické obdobie - funkcionári česko-slovenského HC Lev budú musieť čo najrýchlejšie vybudovať konkurencieschopný tím. A to nebude jednoduché.
Čo má spoločné český, švédsky a fínsky hokej? Minimálne nové heslo, ktoré znie "Svoje si nedáme, cudzie nechceme".Tak by sa dali intepretovať výsledky "rokovaní" o vstupe klubov z týchto krajín do Kontinentálnej hokejovej ligy. Niekoľko škandinávskych tímov a minimálne jeden český klub sa chcel od novej sezóny stať súčasťou (zatiaľ) ruskej najvyššej súťaže, ktorá má športový aj marketingový dosah na celú Európu. Národné hokejové zväzy týchto krajín to však odmietli. Obávajú sa nielen odlivu hráčskej kvality, ale aj sponzorov. Je to také jednoduché. Ešte včera sme po KHL len tajne túžili. Dnes, keď môže byť realitou, tak ju národné zväzy radšej preventívne odmietajú.
Pri sledovaní dnešného historicky najúspešnejšieho zápasu slovenskej reprezentácie mi v mysli vyskočili dva momenty z minulosti. Keď Róbert Vittek strelil svoj druhý gól v zápase a zvyšoval na 2:0, spomenul som si na rovnaký moment z roku 1994, kedy Roberto Baggio prestrieľal Talianov do finále, hoci dovtedy prechádzali turnajom len s odretými ušami. A druhý moment nastal po záverečnom hvizde, kedy som si spomenul na pamätné heslo dnešného amerického prezidenta Baracka Obamu - Yes, we can! Áno, dokážeme to. Prípadne, nič nie je nemožné.
Človek až neveriacky krúti hlavou, keď počúva všetky kritické komentáre zo strany fanúšikov i novinárov na adresu našich futbalistov. Dokonca slovenský odborník Karol Marko vo vysielaní Českej televízie zahlásil, že síce máme reálnu šancu na postup do osemfinále, ale morálnu sme dávno stratili. Áno, morálka a bojovnosť sa v športe cení, ale nerozhoduje. Ak by sa aj všetky zápasy v našej skupine odohrávali podľa predpokladov, stále by naše postupové vyhliadky boli rovnaké ako doteraz - na účasť v osemfinále by sme museli zdolať Talianov. Kto neverí, nech sa presvedčí na tomto príklade.
Patrí slovenský ženský hokej na olympiádu alebo nie, keď dostal osemnástku od Kanady a šestku od Švédska? A patrí tam ruský alebo švajčiarsky tím, ktorý tiež dostal dvojciferné „nakládačky“ od zámorských veľmocí? Akú úroveň by vlastne mal mať hokejový turnaj žien? Patrí vôbec na olympiádu? K tomuto článku ma vyprovokovala reakcia diskutérov po prvom zápase slovenských žien s Kanadou. A rozmýšľal som, čo je pre slovenského fanúšika frustrujúcejšie - či výsledok samotný, alebo prehnaná medializácia tohto výsledku po celom svete...
Čo má spoločné Tom Waits a slovenský futbal? Kto počul o tejto pesničkárskej legende alternatívnej scény, prípadne kto niekedy zavítal na jeho koncert, určite v ňom nájde inšpiráciu pre našich futbalových bossov. Ale nie čo sa kvality vystupovania týka, ale skôr pokiaľ ide o predaj vstupeniek. Tom Waits je povestný tým, že sa snaží uplatňovať jeden z najférovejších spôsobov predaja vstupeniek na svoje koncerty, pripomínajúci pravidlá používané vo Veľkej Británii. A hoci ani jeho systém nie je dokonalý, je minimálne o niekoľko tried férovejší ako systém, ktorý použil Slovenský futbalový zväz.
Slovan v utorok prvý raz v histórii postúpil do tretieho predkola Ligy majstrov. Mnohí tomu neverili, mnohí si to tajne priali. Mnohých to potešilo, no trúfam si povedať, že väčšinu ľudí aj nahnevalo. Hneď sa rozbehli debaty o tom, ako Kmotrík kupuje penalty, ako Kmotrík kúpil Slovanu titul, ako Kmotrík... a opäť sa diskutovalo o tom, či si to Slovan zaslúži, ako zobral slávu Petržalke, ako zlikvidoval Inter a ako mu všetci z daní postavia nový štadión. Že tento klub nemá na nič morálne právo, a pod.Rád by som sa v týchto myšlienkach pohrabal a postupne ich vyvrátil... takže ak nemáte radi Slovan, a chcete aby som vás trochu naštval, pokojne čítajte ďalej :-) A prečítajte si to aj vy, ktorí máte radi Slovan...
Slovan zohral v druhom predkole Ligy majstrov skvelý odvetný duel s bosnianskym majstrom Zrinjski Mostar a po jednoznačnej výhre 4:0 postúpil do tretieho predkola, kde bude hrať proti Olympiakosu Pireus. Na tento zápas som sa veľmi tešil, no z časových dôvodov sa mi nepodarilo byť priamo na štadióne. O to viac ma mrzí, že som si nemohol zápas vychutnať aspoň v televízii alebo v rádiu. Neviem, prečo sa už stalo pomaly tradíciou, že televízie predkolové vystúpenia našich futbalových tímov ignorujú.
Táto otázka mi napadne vždy keď sa vyroja rôzne úvahy o tom, koľko má ktorý tím posíl na Majstrovstvách sveta zo zámoria, a prečo niektorí hráči neprišli, ak mohli. Keď sa berú domáci náhradníci na MS, len aby čakali na striedačke, či ich potom nevytlačí nejaká „vyradená“ hviezda play-off NHL. Pritom veľa problémov by sa mohlo eliminovať, ak by sa MS v hokeji hrali až na konci mája, a možno by to ani neuškodilo ich popularite.
Bolože to titulkov a urážok, keď pred niekoľkými rokmi slovenskí hokejisti v priateľskom zápase prehrali s Maďarskom... nuž predvčerom sa rovnaký zázrak podaril aj Fínom, ktorí v Budapešti nestačili na Maďarov a ich brankára s príznačným menom Szuper a prehrali 3:4 po samostatných nájazdoch. Na druhý deň síce úspešne zložili reparát a vyhrali 6:0, ale pachuť z prvého výsledku budú zrejme ešte dlho cítiť. Hokej je však krásna hra, plná prekvapení, ktorá niekedy prináša aj výsledky za hranicou zdravého rozumu. Ale Maďarom tento úspech skutočne prajem, pred ich premiérovým vystúpením na tohtoročnom svetovom šampionáte to musí byť skutočne výrazná vzpruha. A určite to pomôže aj dvojici Slovákov v drese maďarskej reprezentácie - Tomášovi Šillemu a Rastislavovi Ondrejčíkovi. Len si treba dávať pozor, aby ďalšie prekvapenie maďarského družstva už nebolo napríklad na úkor Slovenska. Pretože náš prvý súper na MS 2009, aj keď je hokejovým trpaslíkom, určite nepovedal posledné slovo. Ale o našich sa nebojím - po skúsenostiach z minulého roka, keď bojovali o záchranu, sa dvakrát do tej istej rieky neskáče.
Západočeský hokejový klub HC Energie Karlovy Vary včera definitívne oznámil, že sa prestížnej rusko-európskej ligy KHL nezúčastní. Klub pritom o takejto možnosti dlhodobo uvažoval a rokovania o účasti v KHL už v budúcej sezóne boli v plnom prúde. Nakoniec sa tak nestane, na škodu pre českých fanúšikov aj slovenských hráčov. Klub totiž chcel do svojho nadnárodného tímu zapojiť najmä českých a slovenských hráčov z nižších zámorských súťaží.
Český hokej sa opäť raz „pochlapil“. To, čo sa ešte pred pol rokom zdalo ako úplné sci-fi, sa nakoniec predsa len stane skutočnosťou. Klub HC Energie Karlovy Vary bude od sezóny 2009/10 definitívne hrať v ruskej nadnárodnej Kontinentálnej hokejovej lige - KHL ako prvý a zatiaľ jediný český tím. Pri čítaní tejto správy som si hneď spomenul na obdobie, keď sa slovenské tímy snažili zlanáriť Čechov do obnovenia federálnej ligy. Pamätáte si vtedy argumenty z českej strany o tom, ako by to nebolo možné najmä kvôli vysokým nákladom, organizačnej náročnosti a prílišnému cestovaniu?
Ak by Slováci s Američanmi hrali desaťkrát za sebou, deväťkrát by prehrali. Prekvapenia nie sú dobré pre turnaj, pretože na konci nehrajú tí najlepší, píše komentátor stránky IIHF.com Andrew Podnieks k slovenskému úspechu. Vypadnutie amerického tímu na MS do 20 rokov zaskočilo mnohých. Podnieks navyše niekoľko dní predtým vydal veľmi nelichotivú správu o stave českého a slovenského hokeja, ktorú potom „priklincoval“ práve touto ďalšou úvahou s mierne „urazeným“ tónom.
