Rád píšem o všetkom, čo ma zaujme. A rád dávam najavo aj pozitívne skúsenosti, ktoré nevnímam ako samozrejmé. Zoznam autorových rubrík: Letecká doprava, Cestovanie vlakom, Spoločnosť a politika, Médiá @ komunikácia, Hokej a futbal, Život v Bratislave, Život v Prahe, Ostatné články
České dráhy majú jeden z najkomplikovanejších systémov zliav. Málokto sa v ňom skutočne orientuje, a dokonca aj panie za prepážkami vám častokrát nevedia poradiť, ako dosiahnuť najvýhodnejšiu cenu. Prinášam pár tipov pre tých, ktorí pravidelne cestujú z Čiech na Slovensko, a hľadajú nielen pohodlie, ale aj rozumnú cenu. Pri správnom zadaní vašej požiadavky je totiž všetko oveľa jednoduchšie ako sa na prvý pohľad zdá...
Príbeh. Cestovanie vlakom niekedy prináša rôzne absurdity. Som veľký fanúšik železničnej dopravy, ale ponúkané štandardy mi už prestávajú stačiť, začínam byť asi veľmi náročný. Vlaky si už nevyberám podľa toho, či majú pekný reštauračný vozeň, ale najmä či je v nich elektrická zástrčka na notebook. Ako sa pri svojich cestách presviedčam, ešte stále je to v mnohých prípadoch neprekonateľný problém. A tak ma osud tento týždeň zavial do Břeclavi, kde sa jediná možnosť pre dobíjanie baterky notebooku naskytla na miestnych záchodoch.
Český rýchlovlak Pendolino prestane od decembra premávať na Slovensko z Prahy do Bratislavy a bude nahradený inou súpravou štandardu EuroCity. Na koľajnice sa tak vráti pôvodná Slovenská strela ako sme ju poznali do roku 2006. Či nám to zoberie kus národnej hrdosti z toho, že aj k nám denne zavítal super moderný vlak, to je úvaha pre nacionalistov. Ale fakt, že Pendolino už na Slovensko nepríde, je do veľkej miery pozitívny. Nahradenie bežnou EC súpravou prinesie cestujúcim určite viac úžitku ako škody. A notorickí cestujúci sa pomerne rýchlo prispôsobia.
Nielen vlak Pendolino je unikátom Českých drah, nášho susedného železničného dopravcu. Unikátom pomaly začína byť aj systém zliav, ktorý je čoraz nelogickejší. Jeden príklad za všetky - predplatený lístok na určitú konkrétnu trať (úsek) vyjde podstatne drahšie, ako keď si kúpite normálny celosieťový lístok na všetky trate bez akejkoľvek zľavy. Nechápete? Ani ja.
Pri cestovaní vlakom sa väčšinou stretávam s menšími nedostatkami než väčšími pozitívami, zvlášť pri cestovaní druhou triedou. Pri mojej poslednej ceste to však bolo naopak. Za cenu druhej triedy som sedel v prvotriednom vozni, ktorý bol navyše takmer úplne prázdny. Čistý, moderný, pohodlný. Je fakt, že nefungovalo automatické otváranie dverí, na toalete netiekla voda na umytie rúk a vo vagóne nebola elektrická zástrčka na notebook. Žeby toto bol dôvod prečo vozeň stratil svoj „prvotriedny status“? Alebo sa české a slovenské železnice v spolupráci s maďarskými a srbskými partnermi konečne začali starať o vyššiu kultúru cestovania?
Páči sa mi pohľad na rôzne miesta z trochu inej perspektívy, pestrofarebnosť vlakových staníc a priľahlých budov, ako aj kľud a pohoda, ktorá nočné cestovanie sprevádza. Vlaky sú takmer poloprázdne, takže sa nemusím obávať, že by som nenašiel voľné miesto na sedenie, alebo sa nedajbože tlačil v chodbe vozňa. Pri nočnej ceste sa takmer vždy jedno celé kupé stáva mojím osobným priestorom. Ponúka podstatne viac pohodlia ako sedačka v autobuse alebo miesto v aute. Neruší ma ani hlučná konverzácia odvedľa, a šanca, že niekto pristúpi práve do „môjho“ kupé, je v noci minimálna.
Pri častých cestách vlakom som si už dávnejšie navykol na cestovanie v reštauračných vozňoch. Síce mnohé z nich v EuroCity vlakoch nepatria medzi cenovo najprístupnejšie, no mám aspoň istotu voľného stolíka a pomerne rýchlo ubehnutej cesty. Ak by som zostavoval pomyselný rebríček vlakových reštaurácií, tak reštauračné vozne vo vlakoch EC Hungaria by som bez váhania zaradil na prvé miesto.
Železničná spoločnosť pripravila pre svojich zákazníkov od nového cestovného poriadku „rýchlejšie“ Pendolino. Presnejšie, jediný rýchlovlak na slovenských koľajniciach už nezastaví v pohraničnej stanici Kúty, ako je tomu zvykom pri všetkých ostatných medzinárodných spojoch. Aj keď si túto zmenu vyžiadali pravdepodobne České dráhy, cesta vlakom sa tým neskráti. A cestujúci budú musieť oželieť aj ďalší ranný spoj, ktorým sa dalo dostať do Prahy – napríklad z Kútov.
Málokedy sa stáva, že si človek musí priplatiť za vyšší komfort. Pri cestovaní niektorými EuroCity vlakmi z Prahy do Bratislavy je to však takmer nutnosť. Preto ma zarazilo, keď sprievodca nastupujúcim povedal, že 1. trieda je vypredaná, nech sa idú „tlačiť“ do druhej...
Po dlhšom čase konečne pribudol medzi Bratislavou a Prahou ďalší denný EC vlak. Z bratislavskej hlavnej stanice má odchod 18.01, čo je najneskorší spomedzi všetkých EC medzi týmito dvomi mestami. Čo môžete od neho očakávať?
