Rád píšem o všetkom, čo ma zaujme. A rád dávam najavo aj pozitívne skúsenosti, ktoré nevnímam ako samozrejmé. Zoznam autorových rubrík: Letecká doprava, Cestovanie vlakom, Spoločnosť a politika, Médiá @ komunikácia, Hokej a futbal, Život v Bratislave, Život v Prahe, Ostatné články
Nečítalo sa to ľahko. Keď som videl rozhovor končiaceho gazdu pravice pre HNonline.sk, neveril som vlastným očiam. Gazdovi už je všetko jedno. Už nemá žiadne zábrany, a tak konečne povedal, čo si naozaj myslí.
Za normálnych okolností by som ani ja nesúhlasil s organizovaním referenda o o predčasných voľbách, prípadne o skrátení volebného obdobia. Lenže na Slovensku už dlho nie sú normálne okolnosti.
Najskôr urazený nevďačnými voličmi, potom bojovník proti extrémizmu. Stal sa z neho Ficov verný partner, a nakoniec nespochybniteľný „akoby člen SMER-u“. Pred ďalšími voľbami možno povie, že žiadny z týchto skutkov sa nestal.
Janko Ľupták pomohol hlasmi svojich poslancov k neslávne známej vláde Vladimíra Mečiara 1994-1998. Zotrval s ním až do posledného dychu. Argumentoval pritom podobne ako dnes Béla Bugár – vraj nebola iná možnosť.
Naučí Robert Fico túto podarenú dvojicu, ako sa plnia sľuby? Alebo si toto know-how nechá pre seba, a z Procházku a Bugára si urobí svoje verejne handry pri každej príležitosti? Kúzelníkovi Ficovi už dôveruje aj František Šebej.
Nebudem vás unavovať siahodlhou analýzou posledných volieb a ich výsledkov. Skúsim len stručne vysvetliť, prečo mám z posledných volieb radosť.
Ak by sa potvrdilo nenáležité a veľmi nekonkrétne podozrenie o tom, že istý človek vystupujúci ako predseda vlády má tajné účty či schránky na Belize, čo by sa stalo? Dovolím si tvrdiť, že vôbec nič. Tu je pár argumentov.
V piatok som akýmsi nedopatrením zhliadol reportáž o tom, aké drahé sú letecké presuny nášho pána prezidenta na víkend do rodného Popradu. Šlo o vskutku brilantnú investigatívnu prácu televízie TA3. Pointa reportáže bola, že pán prezident rozdáva svoju výplatu chudobným, pritom jeho cesty musia platiť všetci daňoví poplatníci.
Malý súhrn toho, čo SaS v politike už nedosiahne.Koncesionárske poplatky - Nezrušíme. Odvodový bonus - Nezavedieme. Upratovanie na ministerstve obrany - Nedokončíme. Reformy v justícii - Neumožníme. Dočasný euroval - Nezabrzdíme. Trvalý euroval - Neovplyvníme. Homosexuálne partnerstvá - Nepresadíme. Roberta Fica - Nezastavíme. Naše predvolebné zásady - Nedodržíme. Lepší život na Slovensku - Nedopustíme.
Keď Robert Fico inicioval spolu s Vladimírom Mečiarom dve referendá za vyvolanie predčasných volieb, mnohí sa ho vtedy pýtali, či a prečo sa ich zúčastní. Pán Fico argumentoval v duchu, že si pôjde splniť občiansku povinnosť a že by si ju mali splniť občania všeobecne, bez ohľadu na to, kto referendum inicioval alebo aké sú otázky. Občania by mali jednoducho využiť právo, ktoré im dáva táto najvyššia forma priamej demokracie. Prešlo pár rokov, a pán Fico zrejme zmenil názor. Teraz už účasť na referende občanom neodporúča. Žeby už nešlo o občiansku povinnosť?
Sledovanie diskusie Argumenty Ivana Štulajtera aj dnes vyplnilo časť môjho popoludnia. Mal som však pocit, akoby moderátor bol iba sparing partnerom hosťa, a nie jeho skutočným oponentom. Minister financií Ivan Mikloš v relácii presvedčivo vynikal, aj keď mnohé jeho argumenty boli účelové, zvlášť pokiaľ išlo debatu o daniach a odvodoch živnostníkov. A miestami som mal aj pocit, akoby sa Mikloš premenil na Roberta Fica. Na jednej strane obhajoval „chudobných zamestnancov“, ktorí celý život pracujú a majú až 43% odvodové zaťaženie svojho príjmu. Na strane druhej bojuje proti „prešpekulovaným živnotníkom“, ktorí platia oveľa menšie odvody, a teda mali by znášať viac.
Posledné horúce dni v parlamente priniesli viacero nápadov na televízne grotesky. Ak by sa dnes vysielala politická satira, jej tvorcovia by mali o zábavu postarané. Facka tety Anči by sa krásne parodovala, ale ešte lepšie by sa dalo zgustnúť na dnešnej perle, ktorú vypustil z úst podpredseda parlamentu Robert Fico. Ten, keď je v opozícii, konečne zistil, že v politike nie je žiadna morálka ani etika. Nahnevalo ho, že teta Anča hlasovala spolu s koalíciou, a že možno aj SNS dostane nejaké menej významné posty v štátnej správe. A tak náš Robko zaperlil toto...
Pri čítaní niekoľkých článkov v dnešnom SME som neveril vlastným očiam. Slovenská televízia nebude vysielať prenosy futbalovej ligy ani reprezentácie a minister školstva chce kvôli tomu prehodnotiť dotácie pre náš futbalový zväz. Problém vníma aj minister kultúry. Smutný je tréner Weiss, smutní sú aj hráči. Nechápu, ako mohol futbalový zväz predať náš futbal nejakej rumunskej televízii. A nechápu, prečo by mal slovenský fanúšik za prenosy platiť. Zjavne nepochopili ani to, že už dávno nežijeme v socializme. A že Rumuni sú častokrát lepší obchodníci ako my.
Peripetie Richarda Sulíka a jeho projektu Liberálny dom mi pripomenuli zábavnú príhodu českých komunistov, z ktorých sa v istej chvíli stali nekompromisní kapitalisti – pretože to pre nich bolo výhodné. Nemyslím si, že Sulíkov nápad je hodný toľkej kritiky, zvlášť keď si všetky parlamentné strany platia vlastné sídla aj zo štátnych peňazí. Lenže Liberálny dom sa môže stať časovanou bombou v neprospech sulíkovcov, ktorá môže vybuchnúť v tom najnevhodnejšom čase. Skúsme sa pozrieť na dôsledky, aké to môže mať o pár rokov. Na záver dopoviem aj tú príhodu s českými komunistami...
O zbytočnosti „Sulíkovho referenda“ sa už popísalo kadečo. Po voľbách sme všetci generálmi a zisťujeme, že mnohé z referendových otázok si nová pravicová koalícia dala do svojich programových téz. Ale skúsme sa presunúť späť do bodu pred voľbami, a predstavme si, že by vládu znovu zostavoval Robert Fico. Prišlo by vám Súlikovo referendum aj tak zbytočné? Alebo by ste sa ho zúčastnili? Mimochodom, zbytočné referendá v histórii organizovali akurát Fico, Mečiar a Ľupták. Dnešná pravica iniciovala spoločensky užitočnejšie referendá - či už boli o vstupe do Európskej únie či priamej voľbe prezidenta. Obe mohli byť platné, ak by jedno z nich nebolo zmarené...
Už som sa bál, že dlho nenapíšem nič o politike. Ale dnešné vyjadrenie predsedu KDH Jána Figeľa o tom, že chce presadiť do vládneho programu aj realizáciu zmluvy o výhrade vo svedomí, ma značne provokuje k reakcii. Zvlášť v kombinácii s listom, ktorý adresovala predstaviteľka Centra pre bioetickú reformu Jana Tutková svojim sympatizantom. Ako sa zdá, rodí sa prvý "zádrhel" štvorčlennej pravicovej koalície, a vláda KDH so Smerom s tichou podporou SNS nemusí byť vôbec vylúčená. V záujme výhrady vo svedomí, zákazu interrupcií či napríklad obmedzenia nedeľného nakupovania.
Aj keď som si ešte pred pár týždňami hovoril, že som definitívne rozhodnutý pre voľbu SDKÚ, nakoniec som dal prednosť určitému pragmatizmu. Do istej miery ma ovplyvnil veľmi zaujímavo vyargumentovaný názor Martina Slosiarika, ku ktorému pod článkom prikladám link. Ten v skratke píše, že čím nižšia volebná účasť, tým väčšia šanca pre menšie strany na prekročenie päťpercentnej hranice. Keďže som mal mnoho dobrých dôvodov pre voľbu SDKÚ aj MOSTu, nakoniec som skúsil dať prednosť práve Mostu, aj vďaka niektorým osobnostiam z OKS. Po 22:00 sa teším na volebnú reality show v číslach, a dúfam, že aj môj hlas prispeje k povestným piatim percentám. A pochopiteľne držím rovnako silno palce aj SDKÚ, KDH, SaS a ďalším sympatickým stranám.
Slovenský rozhlas urobil v sobotu krátko po poludní zaujímavú službu verejnosti. Odvysielal diskusiu medzi Robertom Ficom a Ivetou Radičovou bez servilného moderátora, ale žiaľ jej vyčlenil veľmi málo vysielacieho času - len približne 40 minút. V zahraničí podobné predvolebné duely zaberú minimálne dvojnásobok vysielacieho času, a je ich niekoľkonásobne viac ako u nás. Škoda, že ak už Slovenský rozhlas dokázal dostať oboch rivalov priamo do štúdia, že neurobil zároveň mimoriadnu programovú zmenu, a nepredĺžil reláciu aspoň o hodinu. Debata sa totiž skončila v tom najlepšom, keď už obaja politici reálne polemizovali nad konkrétnymi kauzami a riešeniami. A v tej chvíli moderátor Dobšinský prerušil politikov so slovami: "Čas je náš pán..." Škoda nevyužitej šance. Až doteraz som si myslel, že nie čas, ale volič (koncesionár) je náš pán pred voľbami. Zrejme som naivný...
Ako dopadnú voľby u nás? Ak by to bolo podľa "českého vzoru" (viď graf), mohli by sme oslavovať. Pravica porazí ľavicu, Robert Fico odstúpi, a budeme mať reálnu šancu zostaviť vládu rozpočtovej zodpovednosti a opäť sa staneme reformným ostrovčekom strednej Európy, akým bolo Slovensko (z pohľadu zahraničia) v rokoch 2002-2006. K niečomu podobnému sa po sobotňajších voľbách priblížili práve Česi. Napriek tomu si myslím, že im nemusíme dlho závidieť, skôr si môžeme navzájom blahoželať. Tým všetkým sme si už prešli vo voľbách 2002, a myslím, že aj oni si zaslúžia jednu zodpovednú vládu uprostred viacerých nezodpovedných. Vo vnútri článku nájdete aj graf českých volebných výsledkov zasadený do slovenského kontextu...
Krátky otvorený list od voliča pre volebnú líderku SDKÚ-DS.
