Príbeh s kreditnou kartou
Začnem s príbehom o kreditnej karte. Tú mám u Tatra banky už tretí rok. Začínal som s ňou ako študent a začínajúci živnostník, ktorý nemal ako doložiť svoj príjem. Živnostníkov totiž Tatra banka posudzuje až po dvoch rokoch podnikania, ale bolo mi pri podávaní žiadosti povedané, že môžem zložiť zábezpeku v hodnote mierne prevyšujúcej limit úverového rámca k danej karte, a všetko pôjde bez problémov. Ak budem kartu využívať a neporuším podmienky splácania úveru, zábezpeka mi môže byť uvoľnená v priebehu niekoľkých mesiacov, prípadne už po roku. Tak som zložil 20 tisíc Sk, a kartu som začal využívať.
Keď som sa po pol roku prišiel opýtať na možnosť posúdenia bonity a vrátenia zábezpeky, bolo mi povedané, že mám prísť až po jednom roku. Keď som prišiel po roku, povedali mi, že živnostníkov zásadne posudzujú až po dvoch rokoch. V poriadku. Tých 20 tisíc som nutne nepotreboval, navyše som ich mal k dispozícii na karte. Ale zábezpeka mi hnila na nízko úročenom termínovanom vklade, ktorý sa automaticky obnovoval každých 6 mesiacov.
Keď som však prišiel po dvoch rokoch, a spolu so žiadosťou o novú kreditku som chcel požiadať aj (konečne) o posúdenie mojej bonity a vrátenie zábezpeky, bolo mi povedané, že lehota pre najskoršie posudzovanie živnostníkov sa zmenila na 3 roky. Vraj v dôsledku krízy. Keď som naliehal, aby posúdili moju „credit history“, a pozreli sa na priebeh čerpania a splácania prostriedkov na karte, bolo mi povedané, že nič také banka nerobí. Že oni mi moju zábezpeku vrátia až keď prejdem všetkými procedúrami, akoby som získal úver. Lenže ako živnostník tými procedúrami nemôžem prejsť, pokiaľ nepodnikám aspoň tri roky.
Príbeh s kontokorentom
Všetko by bolo v poriadku, ak by celý príbeh nemal absurdnú pointu. V Tatra banke mám niekoľko rokov bežný účet, ako študent som začínal s balíkom služieb Tatra Academy, dnes využívam Tatra Classic. Vtipné je, že každých pár mesiacov mi domov chodí oznámenie o tom, ako mi Tatra banka navýšila kontokorent. Bez akejkoľvek zábezpeky. Najskôr som mal možnosť ísť 3000 Sk do mínusu, potom 5000 Sk, dnes je to 500 Eur. Automaticky, bez problémov, a bez zábezpeky.
Keď som sa v banke pýtal, prečo mi na jednej strane sprístupňuje nezabezpečený kontokorent a na druhej strane mi odmieta vydať zábezpeku za kreditnú kartu, bolo mi povedané, že kontokorentový rámec mi reguluje počítačový systém na základe toho, koľko prostriedkov mi pravidelne chodí na účet. Keďže na účte v Tatra banke robím obraty prevyšujúce 1000 Eur mesačne a ani raz som neporušil podmienky, tak mi banka dôveruje a dáva mi 500 Eur navyše kedykoľvek k dispozícii. Prečo podobnú dôveru ku mne nemá aj v otázke dlhoročného používania kreditnej karty, to mi akosi nejde do hlavy.
Príbeh s bezúčelovým úverom
A čerešničkou na torte je práve príbeh s ponukou na bezúčelový úver. Predpokladám, že aj túto ponuku mi banka predkladá na základe obratov, ktoré sa na mojom účte vyskytujú. Teda logicky sa dá vyvodiť, že banka pozná moju finančnú situáciu, keď je mi ochotná poskytnúť takýto úver. Len potom naozaj nechápem ako fungujú kontrolné mechanizmy, keďže môj status sa v priebehu posledných rokov nezmenil – som stále živnostník a stále ešte nepodnikám tri celé roky. Podľa podmienok banky by som teda nemal mať nárok na žiadny nezabezpečený úver.
Lenže banka mi ho ponúka. Mám ho teda využiť? Alebo radšej odmietnem a ušetrím si cestu do banky, kde by aj tak zistili, že vlastne nespĺňam podmienky? Čo si o tom myslíte?
