Ideály nie sú „in“...
Štefan Hríb je pre mňa osobne intelektuál idealista, ktorý úprimne bojuje za víťazstvo pravdy a lásky nad lžou a nenávisťou. Chce zmeniť tento zlý svet k lepšiemu a vnútorne ho najviac štve, že neexistuje veľa ľudí podobných kvalít ako má on. Toto hovorím bez akejkoľvek irónie. Nie je totiž veľa ľudí, ktorí si dokážu stáť za svojím názorom a biť sa oň za akýchkoľvek okolností. V niektorých momentoch ale pochybujem len o jeho dobrých úmysloch tomuto svetu, a začínam viac vnímať znaky ješitnosti.
Na jednej strane Hríb uznáva, že je právom vedenia Slovenského rozhlasu zrušiť jeho reláciu v Rádiu_FM. Druhým dychom dodáva, že bolo veľmi odvážne túto reláciu nasadiť do štruktúry pred dvomi rokmi, keďže už tu bola súčasná vláda a vedenie SRo v jej očiach nemá na ružiach ustlané. Všetky tieto pozitívne zmienky ale následne idú preč zo stola, pretože vedenie SRo nepovedalo Hríbovi chlapsky, že reláciu ruší skôr z politických dôvodov, aby vyhovelo súčasnej koalícii. A to ho najviac mrzí.
Že si vedenie rozhlasu vymýšľalo účelové zástupné argumenty, že pôvodne tvrdilo, že reláciu vôbec nechce zrušiť, že televízna Lampa tomu vôbec nevadila, a pod. Najlepšie je pozrieť si Hríbov videoblog , a následne čítať ďalej...
Svetom hýbe politika, hýbala, aj hýbať bude.
Chápem rozhorčenie Štefana Hríba nad tým, že svetom hýbe len politika. Že sloboda slova končí tam, kde zasahuje do ekonomických záujmov (v prípade rozhlasu životne dôležitých). On sám tvrdí, že keby mu vedenie SRo chlapsky pomenovalo skutočné dôvody, pre ktoré reláciu ruší, nerobil by z toho škandál. A práve tomuto vyjadreniu vôbec neverím. Rozhorel by sa škandál oveľa väčších rozmerov než je ten súčasný. Na slová Štefana Hríba malý slovenský svet rýchlo zabudne. Môže ich ešte pár nocí živiť v televízii, môže sa o tom párkrát zmieniť v editoriáli časopisu .týždeň, ale nič viac tým nezmení.
Dôvody zrušenia relácie by som však z veľkej časti hľadal aj v ňom samom. Štefana Hríba očividne štve, že vzhľadom na veľkosť a vážnosť svojej osobnosti nemá dostatočný vplyv. Určite má recept, ako pohnúť túto spoločnosť lepším smerom, ale nemôže ho uplatniť. Lebo tu vládnu len bezcharakterní ľudia, a je jedno či za Mečiara, Dzurindu alebo Fica. KDH, kde by sa pár charakterov ešte našlo, nikdy nebude mať taký vplyv, aby samo kormidlovalo túto krajinu. Dokonca niekedy tým bezcharakterným ešte aj pomáha prežiť.
Štefan Hríb ide hlavou proti múru. Je to obdivuhodné, aj škodlivé zároveň.
Teraz opustím politickú nôtu a prejdem už len k Hríbovi osobne. Veľmi si ho vážim pre jednu vlastnosť – že dokáže ísť hlavou proti múru, a že sa zdanlivo nezastaví pred ničím. Táto vlastnosť mu však do veľkej miery aj kazí oprávnený kredit. Keď pred dvomi rokmi „veľkohubo“ po pár minútach ukončil televíznu Pod Lampou, už vtedy som si pomyslel, že za toto dostane vyhazov. Vtedajší riaditeľ Radim Hreha nemal najmenší dôvod mu uškodiť (prišiel z českého mediálneho prostredia, vtedy bol ešte relatívne nad vecou), a už vôbec nepotreboval mediálne škandály. Ale mať v tíme nevyspytateľného spolupracovníka, ktorý kvôli svojim osobným názorovým rozporom ohrozuje vysielanie, tam už nič iné ako vyhazov nemohlo nasledovať. Nehovoriac o tom, že v jednej minúte Hríb zmenil dramaturgiu relácie a vtiahol pôvodných hostí do výsostne politickej témy. Ale to už hovorím len to, čo je verejne známe.
Taktiež Hríbovi neprospieva, ak opakovane v editoriáli .týždňa komentuje svoje osobné peripetie či už s vedením STV alebo predpokladám teraz s SRo, alebo s inými postavami. Ak zneužíva priestor v (inak kvalitnom – ale o to tu teraz nejde) mienkotvornom týždenníku na obhajovanie svojich osobných postojov bez patričnej oponentúry, nemôže sa čudovať, že tým znižuje kredit aj médiu, ktoré zastupuje. Na tieto účely je asi vhodnejší práve osobný blog. Pretože rovnakým spôsobom zneužívali priestor médií aj páni ako Vladimír Železný alebo Richard Rybníček – v pamätných one man shows bez oponenta. A tiež za to nezožali verejnú pochvalu, skôr naopak.
Takže v tomto smere si myslím, že Štefan Hríb ide hlavou proti múru trochu zbytočne. A jeho inak oceňovaná vlastnosť sa obracia proti nemu. Na škodu veci.
Zvýšeniu počúvanosti Rádia_FM to nepomôže.
Mimochodom, ak by sme prijali oficiálne argumenty vedenia Slovenského rozhlasu, že zrušenie relácie BezLampy je súčasťou preformátovania okruhu s cieľom zvýšiť počúvanosť, tak by som povedal – je to dobrá myšlienka, ktorá prichádza neskoro. Ak zvyšovať počúvanosť, tak určite nie cestou alternatívneho formátu. Na naháňanie ratingov bol priestor za bývalého riaditeľa Marcela Forgáča, kedy bolo Rádio_FM odeté do komerčnejšieho hávu a podstatne menej experimentovalo ako dnes. Ani vtedy mu ale prieskumy počúvanosti veľmi nepriali.
Práve preto sa mi veľmi páči koncepcia súčasného šéfa Dušana Vanča, ktorý posunul formát viac k hudobným menšinám hoci musel vedieť, že to prirodzene prinesie pokles počúvanosti. A rozvoju Rádia_FM nepomohlo ani vedenie Slovenského rozhlasu, ktoré mu pred časom v rámci reorganizácie odňalo niekoľko významných FM frekvencií.
Lampa je vraj televízny formát. Skúste zavrieť oči. Chýba vám obraz?
Osobne si myslím, že práve talkshow typu BezLampy má priestor na verejnoprávnom alternatívnom médiu pre mladých ľudí. Kde inde? V tomto smere ma najviac rozosmiala jedna z verzií jej zrušenia. Vraj je táto relácia už v televízii a je to viac televízny ako rozhlasový formát. Toto bola snáď najúsmevnejšia vec, akú som v mediálnom svete v posledných mesiacoch počul. Skúste si zapnúť Lampu na TV Joj, zavrite oči, relaxujte a len tak počúvajte. Chýba vám ten obraz? Naozaj je dianie v štúdiu natoľko dynamické, že by to bolo treba vidieť? A keď už predsa, nestačila by len webkamera, ktorú Rádio_FM taktiež má v štúdiu?
