Liberálny dom za liberálne ceny?
Projekt je ešte len v prípravnej fáze, a už produkuje viac otázok než odpovedí. Strana SaS potrebuje reprezentatívne sídlo, potiaľ by to bolo v poriadku. To je však jediná pozitívna vec, ktorá sa o celom projekte dá povedať. Potom už nasledujú len samé nejasnosti. Prečo museli súkromnú firmu založiť kolektívne poslanci a ministri tejto strany? Prečo ju nemôže vlastniť strana priamo, keď podlieha verejnej kontrole?
Poslanci by mali mať v novej budove prenajaté kancelárie. Zo štátnych peňazí a za trhové ceny. Túto časť projektu síce pán Sulík po mediálnom tlaku škrtol, ale otázky zostali. Richard, je úplne jedno, či by ste kancelárie prenajímali za trhové ceny alebo nie. Podstatné je, ako negatívne tento krok pôsobí v očiach verejnosti. Ak by ste chceli byť úsporný a fér v duchu vašich proklamácií, mohli ste cenu za prenájom poslaneckých kancelárií stanoviť na symbolické jedno euro mesačne. A zobrali by ste muníciu Radičovej i Ficovi...
Prenajmeme budovu komerčným firmám. Za protislužby?
Ďalší neuveriteľný kotrmelec je nákup budovy za účelom komerčného prenájmu. Chápem, že potrebujete získať prostriedky pre vašu stranu, ale to by platilo len v prípade, ak by vlastníkom celej budovy bola priamo spoločnosť podriadená strane, a nie iba jej jednotlivcom. A okrem toho, dostávate príspevky od štátu za volebný výsledok, čo vašu iniciatívu stavia do úplne inej polohy.
Nenapadlo vám, že o pár rokov môže túto kauzu ktokoľvek voči vám zneužiť? Ako presvedčíte oponentov, že nájomca vašich priestorov nie je vašim skrytým sponzorom? Že si u vás neprenajal priestory výmenou za protislužby? Teraz si možno podobné riziko neuvedomujete, ale popremýšľajte nad tým, za čo ste kedysi kritizovali Dzurindu a za čo Fica. Tento bumerang sa vám môže vrátiť v najnevhodnejšej chvíli. Liberálny dom je totiž ideálnou zbraňou pre všetkých vašich (terajších aj budúcich) politických oponentov...
Poznámka: Lídra SaS som pred voľbami považoval za majstra v oblasti PR a politického marketingu. V istom zmysle dokonca vyčnieval nad Ficom. Lenže po voľbách kopí jednu chybu za druhou, a správa sa ako školák, ktorému sa roztriasli kolená po nečakanom úspechu. Projekt Liberálneho domu je neuveriteľne zle načasovaný, a aj keby ho Sulíkovci ihneď „odpískali“, svoj pošramotený imidž už tak ľahko nevylepšia...
Paralela s českými komunistami...
A teraz sľúbená príhoda s českými komunistami. Istý fiktívny lobista si u nich chcel „kúpiť“ podporu novely loterijného zákona. Chcel im darovať milion korún, ale bolo to treba narafičiť tak, aby sa neobjavil v oficiálnom zozname darcov. Sociálne cítiaci komunisti sa razom premenili na kapitalistov, a ponúkli mu inzerciu v straníckom denníku Haló noviny, ktorého vydavateľstvo vlastní priamo česká komunistická strana.
Z lobistu sa vykľul novinár, a komunisti mali problém. Síce ich to nijak veľmi nepoškodilo – hlavný aktér kauzy, komunista Jiří Dolejš sa dokonca opäť dostal do parlamentu.
Prečo spomínam túto paralelu? Odmyslite si, že ide o komunistu, a predstavte si na jeho mieste Richarda Sulíka. Čo urobí, ak bude chcieť získať skrytý dar pre svoju stranu od nejakého lobistu? Povie napríklad: "Nech sa páči, prenajmite si u nás priestory v Liberálnom dome za trhové ceny, aby to nebolo podozrivé. O protislužbe pre vás nemusí nikto vedieť." Potom už len stačí, aby ho niekto natočil skrytou kamerou, a Sulík a spol. v politike skončia. Liberálne zmýšľajúci volič totiž podobné prešľapy neodpúšťa, kým Ficovolič svojmu idolu prepáči všetko.
Pán Sulík, pamätajte na to pri svojich ďalších krokoch...
