Portály SME.sk aj DenníkN.sk patria u mňa medzi online zdroje prvej voľby. Po odchode časti redakcie SME a vzniku N-ka som prirodzene predpokladal, že sa môj záujem bude viac uberať smerom k novej redakcii, ktorá vznikla odštiepením od SME ako protest voči nájazdu Penty na médiá. V priebehu ročnej existencie Denníka N som si však uvedomil, túto baštu nezávislej žurnalistiky akosi obchádzam. Nie zámerne, ale celkom prirodzene. Jednoducho sa s názormi ľudí v redakcii stotožňujem čoraz menej.
N-ku vďačím za to, že dáva i naďalej priestor napríklad Shootymu či Cynickej oblude. Rád si prečítam aj články o doprave, ktoré píše Vladimír Šnídl, z komentárov čítam pravidelne Petra Morvaya a obvykle nevynechám žiadny z rozhovorov Karola Sudora. A tam sa to končí.
Vlaky zadarmo a vratky za plyn sú vlastne úplne fajn
Ostatné témy – vrátane komentárov – i naďalej vyhľadávam na SME.sk (mimochodom, som veľmi rád, že Peter Schutz ostal v SME). Z toho by sa mohlo zdať, že SME „závislé od Penty“ je paradoxne lepším informačným zdrojom ako „ultranezávislý“ Denník N. V posledných dňoch som si uvedomil, že to možno až taký paradox nebude.
Nedávno som totiž nadobudol dojem, že časť redakcie N-ka stráca súdnosť. Keď Tino Čikovský 25. februára publikoval text „Len blázon alebo nevedomý by rušil Ficove balíčky“, neveril som vlastným očiam. Šlo o brilantnú obhajobu Ficovej sociálnej a ekonomickej politiky, za akú by sa nemusel hanbiť ani Peter Bielik z TA3. Myslel som si, že som ho len zle pochopil, ale následná kritická diskusia ukázala, že som sa nemýlil. Autor článku na kritiku reagoval prehnane defenzívne – chcel od každého diskutujúceho, aby mu vyvracal bod po bode namiesto toho, aby sám uveriteľne obhájil svoje tvrdenia.
Kým predvolebný článok Tina Čikovského by sa ešte dal ospravedlniť tým, že sme autora zle pochopili, tak včerajší text Romana Pataja ma už definitívne vyviedol z omylu. Ten svojim textom „Prečo mal Sulík zvážiť názor na Smer“ prekonal všetky moje (negatívne) očakávania. Posielať Sulíka do koalície s Ficom, to chce naozaj silný žalúdok. Napriek tomu, že autor sa snaží ponúkať logické argumenty. Pán Pataj síce sám uznáva, že myšlienka spoločnej vlády Sulíka s Ficom je úplne nereálna. Neváha však napísať, že koalícia SMER-SAS-MOST-SIEŤ je najprijateľnejším zo zlých riešení. To už chce naozaj veľkú dávku odvahy, prípadne veľkú stratu súdnosti.
Denník N sa mení na SME zo Šimečkovej éry
Takéto texty na N-ku mi pripomínajú obsah denníka SME v časoch, keď ho viedol pán Martin Šimečka. Spomínate si na časy, keď si denník SME nenechal ujsť jedinú príležitosť, aby spochybnil reformy, ktoré zavádzala druhá Dzurindova vláda? Prípadne, aby si kopol do pravicovej vlády za každú cenu? SME sa vtedy menilo na predĺženú ruku Ficovej propagandy, a to iba kvôli egu vtedajšieho šéfredaktora.
Zdá sa, že kolektívne ego začína úradovať aj v redakcii Denníka N. Len ešte netuším, kto bude ich novým triednym nepriateľom. Penta a jej úloha v médiách momentálne nie je zaujímavá, Fico je politicky porazený. Zdá sa, že budúcim štvancom novinárov z Denníka N môže byť Richard Sulík.
Stačí len, aby nešiel do koalície so SMER-om, prípadne aby začal rušiť Ficove „sociálne“ balíčky. A hon na čarodejnice sa môže začať.
