ČSSD neuspela, napriek ostrej kampani
Čo ma však prekvapilo, bola neuveriteľne konfrontačná kampaň, ktorá českým socialistom nepomohla. Kamkoľvek ste sa pohli, narazili ste na tvár Jiřího Paroubka. Tu sľuboval 13. dôchodky zo zisku energetického gigantu ČEZ-u, tam sľuboval progresívne zdanenie, zrušenie poplatkov v zdravotníctve, viac dní nemocenskej, inde zase vyššie príspevky pre mamičky na materskej, lepší život pre obyčajných ľudí (rozumej tých s najnižšími prijímami) atď. Jednoducho, sľuboval všetkým všetko a vrcholom cynizmu bol predvolebný televízny spot, kde konštatoval, že sociálna demokracia nezadlžuje krajinu, ale naopak vytvára podmienky pre prílev ďalších miliard do štátneho rozpočtu. Nasledovalo konštatovanie manželky Petry, že Jirka Paroubek je jediný politik, ktorý skutočne pracuje pre ľudí.
ČSSD si okrem vlastnej kampane zaplatila stovky billboardov varujúcich pred "modrou chorobou", pred tunelármi, klientelizmom a korupciou zosobnenou v nových stranách Veci verejné a TOP 09, a výrazne investovala aj do očierňovania ODS. Subjektívne sa mi však zdalo, že podstatne viac urážok sa ušlo práve dvom novým stranám, pri ktorých socialisti cítili najväčšie nebezpečenstvo.
Celá táto predvolebná hra trvala viac než rok, a mala jediný cieľ - vyniesť Jiřího Paroubka na vrchol českej povolebnej reality. Dokonca sa začalo nahlas hovoriť o tom, že práve Paroubek by mohol po Václavovi Klausovi ovládnuť o niekoľko rokov aj pražský hrad.
Paroubek pochopil a odišiel
Prešlo približne 30 hodín od skončenia českých volieb, a všetko je inak. Paroubek už nebude ani premiérom, ani prezidentom, a o štyri roky zrejme ani poslancom. Pomerne rýchlo pochopil, že jeho populistický arzenál na väčšinu voličov nezabral.
Priznám sa, že Čechom teraz v tichosti závidím. Ešte pred niekoľkými dňami nič nenasvedčovalo takémuto výsledku. Ale na druhej strane si spomínam, ako veľká časť Čechov pred ôsmimi rokmi závidela nám našu novú pravicovú formáciu, ktorá vzišla z volieb 2002 ako blesk z čistého neba, napriek tomu, že všetci už vtedy očakávali nástup Ficovej "tretej cesty". Aj vtedy sa mnohí pravicovo zmýšľajúci Česi začali pomaly zmierovať s myšlienkou, že podobnú reformnú vládu aká bola na Slovensku v rokoch 2002-2006 nikdy mať nebudú. A teraz sa im to podarilo.
Ako to dopadne 12. júna na Slovensku?
Stále však verím, že Čechom nebudeme musieť tento ich volebný výsledok dlho závidieť. Stále je šanca, že aj u nás môže dôjsť k podobnému prekvapeniu. Stačí si len zameniť značky - do priloženého grafu s výsledkami českých volieb som vsunul značky slovenských strán, ktoré mi ich najviac pripomínajú - namiesto ČSSD dáme SMER, výsledok ODS nahradíme logom SDKÚ, v úlohe slovenskej TOP 09 sa predstaví SAS, a výsledok Vecí verejných okopíruje KDH. A potom len budeme dúfať, že SNS nedosiahne toľko čo českí komunisti, a že HZDS sa bude môcť porovnávať len s výsledkami KDÚ-ČSL alebo Strany zelených.
Maďarské strany som zo zoznamu zámerne vynechal, pretože v českých podmienkach nemajú vhodné protipóly, to ale neznamená, že im neprajem vstup do parlamentu (jednu z tých dvoch maďarských strán možno budem aj voliť).
Počty sú to určite zaujímavé, dokonca aj priložený graf by bol ako z ríše snov. Môže to aj u nás dopadnúť tak ako na obrázku, alebo sa 13. júna ráno zobudíme, a zistíme, že všetko je inak. Naivita je krásna vec, a v duchu českých volieb si môžeme povedať, že síce nevieme, ako to u nás skončí, ale dobre sa to (u nich) začalo...
