Načasovanie referenda je zlé, ale pochopiteľné
Osobne si myslím, že Richard Sulík a jeho strana mohli načasovať odovzdanie petičných hárkov o niečo lepšie. Mohli si počkať na výsledok volieb a následne sa rozhodnúť, či je referendum potrebné. Po úspešných voľbách by zistili, že toto referendum nám za súčasnej situácie naozaj netreba. Lenže chápem aj fakt, že pre SaS bola táto téma prioritou predvolebnej kampane a výrazne dominovala aj v komunikácii s voličom. Vnímam teda toto referendum ako splnenie jedného z dôležitých predvolebných sľubov SaS. Nikto dnes presne nevyčísli, aký by bol volebný výsledok SaS nebyť tohto sľubu. Mohol by byť podobný ako je teraz, ale mohol byť aj nižší. Ako trefne poznamenal komentátor SME Peter Schutz, Sulíkovo referendum je daňou za to, že nám už nevládne Fico. Je totiž možné, že bez iniciatívy, ktorá súvisela s týmto referendom by bol výsledok jednej novej strany vo voľbách oveľa horší, a pravicová koalícia by nemala väčšinu.
Richard Sulík je kráľ prieskumov. Predpokladám, že každý svoj krok pred voľbami mal vypočítaný a podložený číselnými argumentmi. Aj preto si myslím, že veľmi dobre vie, prečo referendové petičné hárky odovzdal už pred voľbami, a nie až po nich. A k zbytočnosti referenda – to sú slová, ktoré sa počúvajú veľmi ťažko. Ak mám možnosť naviesť politikov určitým smerom, rád ju využijem. A pokiaľ referendum nebude platné, v prvom rade budú na vine samotní občania, že nevyužili svoje právo, a nie iniciátori kampane.
Neporovnávajme Sulíka s Ficom, Mečiarom, ani Ľuptákom.
Ako protiargument sa u nás používa fakt, že doteraz žiadne referendum s výnimkou vstupu do EÚ nebolo platné pre nízku účasť voličov. Tým pádom bolo zbytočné. Dovolím si nesúhlasiť. Minimálne pri dvoch Ficovych referendách o predčasných voľbách ľudia hlasovali aj tým, že sa nezúčastnili. Takisto Mečiarovo referendum o neprivatizácii strategických podnikov v deň parlamentných volieb 1998 bolo zo strany väčšinovej spoločnosti bojkotované práve kvôli osobe iniciátora. Podobne to platilo aj o tzv. "Ľuptákovom referende", ktoré vzbudzovalo úsmev, a nikto ho nebral vážne. Mimochodom, jediné referendum, ktorého sa ľudia vo väčšine skutočne chceli zúčastniť – o priamej voľbe prezidenta – bolo cielene zmarené treťou Mečiarovou vládou.
Osobne som veľmi zvedavý na predreferendovú kampaň, a deň 18. september si určite rezervujem pre svoju voľbu. A verím, že Richard Sulík a spol. urobia všetko pre to, aby svoju predvolebnú iniciatívu dotiahli až do konca. A ostatné pravicové strany, keď už nič iné, aspoň nebudú ľudí odrádzať.
Sulíkova predvolebná stratégia zafungovala
Mimochodom, k samotnému Richardovi Sulíkovi ešte jedna poznámka. Pred niekoľkými mesiacmi som ho dosť zotrel v jednom februárovom blogu. Nepáčil sa mi jeho prístup k potenciálnej predvolebnej spolupráci s SDKÚ a Mostom – Híd. Považoval som jeho vtedajšiu stratégiu za príliš riskantnú, keď riskoval prepadnutie mnohých hlasov pravicových voličov. Dnes musím uznať, že som sa mýlil. Sulíkova stratégia ísť do volieb samostatne so stranou SaS fungovala, a výsledok tejto strany bol oveľa lepší, než si on sám pripúšťal. Týmto celej strane gratulujem a pánovi Sulíkovi posielam aspoň symbolické uznanie. Trvám však na tom, že vo februári (v čase finalizácie kandidátok do volieb) bola situácia výrazne odlišná, a strana SaS si skutočne nemohla byť istá tým, že prekročí prah zvoliteľnosti do parlamentu. Nehovoriac o Moste – Híd, s ktorým pôvodne chcela vytvoriť spoločnú kandidátku.
Voľby však nakoniec dopadli pre všetky pravicové strany úspešne, a verím, že úspešné bude aj ich spoločné vládnutie.
